Chrbtica- kopa stavcov, alebo jedna reťaz?

"Naozaj myslíte, že to môže byť z krčnej chrbtice? Veď ja mám posunutú platničku až pri krížoch!"

"Ja len neviem, prečo ma bolia bedrá, keď mi tvrdíte, že zle dýcham.."

"To akože preto, že som ako malá spadla na zadok, ma teraz bolieva hlava?"

"Prekvapuje ma, že dcéra má takú rozsiahlu skoliózu, od C5 až po L2.."

A mnoho mnoho ďalších prekvapených a čiastotčne vystrašených viet. Priveľa ľudí svoje telo doslova kúskuje, chrbticu dávno nevnímame ako celok, ale ako jednotlivé stavce. Pritom v celom našom tele všetko so všetkým dokonale súvisí, stačí jedna malá chybička, jediné zaváhanie a celý mechanizmus sa začína sypať. Chrbát nie je v tomto smere nijak výnimočný..

Ako teda tá naša chrbtica vyzerá? No, veľmi zjednodušene je to 33 až 34 stavcov (posledné sú zrastené do kostrčovej kosti a počet sa líši človek k človeku). Tieto tvoria akýsi "kanál" s dvojitým esovitým zakrivením (ako keď sa napíšu dve písmená "S" pod sebou). Týmto kanálom prechádza miecha, z ktorej cez malé otvory v medzistavcových otvoroch vybiehajú do celého tela zväzky nervov. To je presne ten dôvod, prečo sú bolesti rúk či nôh spôsobené problémom chrbtice. Keď dôjde hocijakým spôsobom k posunu stavcov, tieto malé otvory sa ešte zmenšia a tým nastáva tlak na nervový zväzok. Tým sa ovplyvňuje nielen vnímanie bolesti v tej- ktorej končatine, ale aj napätie svalov či prúdenie krvi a výživa takto postihnutej časti. Stále sa ale rozprávame o posune jedného miesta a dôsledkoch na telo. Aký ale je dôsledok v rámci chrbtice? Brügger krásnym spôsobom vystihol tento problém, keď použil model ozubených kolies. Teda si predstavte v jednotlivých záhyboch (áno, to sú tie esovité zakrivenia, ktoré sme spomenuli vyššie) ozubené kolieska, jedno dokonale zapadajúce do druhého. Keď došlo k posunu jedného jediného stavca, či už skoliózou, alebo opotrebovaním, alebo hoci len pri páde, jedno koliesko sa vlastne pootočilo. Automaticky sa jeho zub sekne so zubom kolieska nižšie a otočí ho a to zas posunie ďalšie... A tak sa problém prenáša v rámci chrbta smerom hore aj smerom dole. 

Reťaz je iba taká silná, ako je jej najslabší článok. Výstižné, krásne a pritom jednoduché. Preto netreba panikáriť, ak sa pri prvotnej diagnóze začne črtať ďalšia o niečo nižšie či vyššie v rámci chrbta. Potrebné je nájsť zdrojový problém a ten riešiť. Rovnakým systémom ozubených kolies sa potom aj úprava prenesie na ostatné časti. Len netreba čakať pridlho, aby tie kolieska nezačali hrdzavieť.

Nie je toho veľa?

Práve ma oslovila známa so žiadosťou o názor. Podotýkam, že dotyčná je sama zdravotná sestra s vysokoškolský vzdelaním a praxou, nejde teda o laika, ktorý sa len prieči liečbe.
Problém znel približne takto: rodinný príbuzný šiel po dlhej dobe k lekárovi kvôli bolestiam chrbta a nôh. Záver lekára: LIS. Liečba: 10 dní injekčne antireumatiká a analgetiká, okrem toho antireumatiká a analgetiká v tabletkách plus myorelaxancia a okamžité začatie rehabilitácie...
Priznám sa, moja prvá reakcia bola: To vážne?! LIS je skratka pre "lumboischiadický syndróm" a teda dosť všeobecne bolesti spodnej časti chrbta. Nespomínala žiadnu herniu, či protrúziu (vyklenutie alebo prasknutie medzistavcovej platničky). Zato liečba mi pripadá skoro ako predpríprava na operáciu...
Svoj názor na myorelaxanciá som spomínala už v minulosti. Čo ďalšie neviem pochopiť je kobinácia liekov s rovnakým účinkom (antireumatiká a analgetiká) v injekčnej a tabletkovej forme. Ak pacientka predtým nič nebrala, obávala by som sa predávkovania. Nehovoriac o tom, že keď hneď na začiatku liečby nasadíme tie najťažšie kalibre, a tie nezaberú, čo potom? Ach áno, ešte nám ostáva možnosť dvojnásobnej dávky rovno v infúziách..
Ale povedzme, že to sú len moje názory na lieky. Že to je len moja obava, že zo skúsenosti viem, ako funguje farmaceutické lobby a preto nedôverujem veľkému množstvu a kombináciám. Kvôli čomu som ale začala celé toto rozpisovať je nasadená okamžitá rehabilitácia..
Dávam do pléna otázku: aký si myslíte že môže mať účinok rehabilitácia v prípade, že prekrýva množstvo liekov? Keď je pacient tlmený a nevie spolupracovať s fyzioterapeutom, lebo jednoducho necíti, či bolesti ustupujú, alebo sa zhoršujú? Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým v takomto prípade rehabilitácie nezabrali, ale my naozaj nie sme schopní vydedukovať, ako sa asi bude telo správať keď nebude pod vplyvom liekov. Keď nám vy neviete povedať, či sú bolesti v sede, v ľahu alebo počas chôdze, aký majú charakter a ako sa ten charakter mení, my to inak nezistíme. A práve podľa charakteru bolesti sa dá usudzovať, či rehabilitácia zaberá alebo vôbec. Ďalšia vec: keď pacient berie lieky na uvoľnenie svalov, ako mu na to máme dávať neinvazívne procedúry (magnet, ultrazvuk, rebox...) bez obavy, že vlastne ublížime, lebo sa tie účinky v konečnom dôsledku prekombinujú? A keď by sa aj uvažovalo o ionoforéze (transkutánnom, čiže vpriamením cez kožu, spôsobe podania analgetík pomocou elektrického prúdu priamo v mieste bolesti) asi by som sa obávala predávkovania pri množstve iných liekov od bolesti...
A tak často dochádza k prípadom, že kým pacient ukončí rehabilitáciu, lieky mu pomôžu od bolesti a cíti sa fajn, tak ich lekár "okreše" alebo úplne vysadí. Bolesti sa dostavia v plnom prúde späť, na ďaľšiu rehabilitáciu je z poisťovne nárok až po určitom čase, tá predošlá nemala ako pomôcť a ubolený človek ostáva buď sám so svojou bolesťou, alebo sa vráti k lekárovi po novú náruč liečív, na ktoré sa pomaly stáva odkázaný...
Ja vám rozumiem. Ja viem, že sa do "tých doktorských čarbaníc a pojmov" nevyznáte. A viem aj, že v niektorých okresoch nášho štátu nie je veľmi na výber ku akému lekárovi sa uráčim. Ale ak sa vám niekedy zdá, že je toho odrazu príliš veľa, skúste aspoň konzultovať iného odborníka, či je naozaj nutné začať tak zostra. či je práve váš stav ten zanedbaný a problematický a vyžaduje tak rázne zakročenie, alebo sa dá začať pomalšie.

A poznámka "pod čiarou": ak ste nereagovali na to, že vás bolí chrbát niekoľko mesiacov, prípadne rokov, nečakajte, že na rehabilitácii majú čarovný prútik, ktorý vyrieši problém za tri dni. Ak sa rieši to, čo problém zapríčinilo, a nie len prejav, chce to trošku viac času a trpezlivosti ;-)

Rebox- čarovná škatuľka?

Každý jeden pacient neveriacky krúti hlavou, ked vidí malú krabičku, ktorú udržím jednou rukou blížiac sa k nemu. O to viacej,  keď ucíti zopár "bodnutí" a o dve minúty je po všetkom.
 "A to mi má akože pomôcť?"
Akože áno. Teda naozaj. Ale ja sa vôbec nečudujem tým neveriacim pohľadom. Priznávam, že keď som videla tento prístroj prvýkrát ja, tiež som si myslela, že mi predstavujú ukážkovú hovadinu placebo efektu.
O to viac ma prekvapilo, že to naozaj funguje. Odskúšané osobne. A čo teda vlastne táto krabička s dvomi paličkami robí?
V poslednom čase sa čím ďalej viac skloňuje slovné spojenie "odkyslenie organizmu". No a práve toto rebox dokáže, avšak len lokálne. Pri prekyslení konrétnej oblasti môže dôjsť k zhoršenému prekrveniu a spazmu svalov. Najčastejšie si potom všetci sťažujeme na stuhnutý krk, ale aj opuchy po zlomenine, či bolesti pri narazenom ramene po fajnovom páde môžeme spájať s problémom lokálneho prekyslenia.
Rebox pomocou obdĺžnikových prúdov napomáha tvorbe alkalických látok v tkanivách interakciou prúdu s ošetrovaným tkanivom v katódovom priestore. Po styku s touto katódou, ktorá pripomína ihlu, dôjde k elektrolýze medzibunkovej tekutiny a následne k alkalizácii tkaniva. Zlepší sa prekrvenie danej oblasti, čo sa prejaví v mnohých prípadoch okamžitým začervenaním kože.
Skrátene, podtrhnute, ak sa najbližšie vyberiete k fyzioterapeutovi s bolesťami, či opuchom, a on vás "odbaví" dvojminútovou procedúrou, pri ktorej máte pocit, že vás len obpichal tenkou ihlou, neodsudzujte hneď. Skúste prísť aj druhý krát. Vedzte, že nejde o amatéra, čo sa hrá na akupunkturistu a táto malá čarovná krabička nie je len šamanský výmysel, ale plnohodnotná procedúra rehabilitačného oddelenia ;-)

Keď lieky škodia

Akurát čítam príspevok na stránke vysetrenie.zoznam.sk , kde sa spomína liečivo "Myolastan". Zarazila som sa najmä kvôli tomu, že viem, že spoločne s "Dorsiflex" sú to najčastejšie podávané myorelaxanciá. Aspoň podľa toho, aké lieky mi spomínajú pacienti pri návšteve, a že nám ich prejde oddelením denne aj 80.
Tu je link kde sa spomínajú nejaké zistenia o danom lieku: http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1348187/Pacienti--pozor--Registracia-tychto-liekov-by-mala-byt-pozastavena 
Ja naozaj nepoviem nič v prípade spastických syndrómov, kde celkové zvýšenie napätia svalstva vychádza z centrály nervovej sústavy a ťažko iným spôsobom zmeniť stuhlosť celého tela. Poďme sa ale troška porozprávať o väčšine pacientov "odkázaných" na myorelaxancia.
Zväčša ide o zvýšenie napätie vybraných svalov. "Mám stuhnutý krk." "Bolia ma kríže, také napätie." "Cítim tlak v ramenách, isto to ide z toho krku." Toť najčastejšie problémy. A nie nadarmo sa dookola spomínajú kríže, bedrá, krk a ramená. Ono z hľadiska mnohých členení sa dajú naše svaly rozdeliť do dvoch skupín. V našom prípade sa bavíme o svaloch s tendenciou k ochabovaniu/skracovaniu. A vzájomne sa na ľudskom tele dopĺňajú a striedajú, čím vytvárajú "skrížené syndrómy". Tak napríklad ramená a krk- ak sa človek nehýbe, tak holt mu budú svaly chrbta, konkrétne tie pod lopatkami slabnúť. Lopatky ale nejakým spôsobom musia byť fixované na mieste- telo si toto kompenzuje zvyšovaním napätia svalov nad lopatkami- áno, plecia a krk. Rozumieme?
Tým sme sa dostali bližšie k jadru problému- ono, kým sa neposilnia oslabené svaly, tie so zvýšeným napätím nemajú dôvod povoliť. A môžeme papať piluliek koľko chceme, tie majú dočasný efekt. A ako bonus- tie pilulky pôsobia na všetky svaly tela- nielen na tie potrebné, takže v konečnom dôsledku ešte stupňujú problém.
Takže otázka znie- oplatí sa pchať do seba napríklad spomínaný Myolastan? Pri možných vedľajších účinkoch tetrazepamu? Neodporúča sa prerušiť liečbu bez konzultácie s lekárom- ale žiaľ, moja skúsenosť vraví, že mnohé lekárske odporúčania sa odvíjajú od sľubov reprezentatov farmaceutických firiem.
Nehovorím, že sa treba na lekárske odporúčanie rovno vykašlať, samozrejme ako som spomínala pri spastických syndrómoch napr. u DMO je celotelové zvýšenie napätie a iná možnosť nie je, ale troška popremýšlať, či naozaj nie je aj iná možnosť, než sa pristúpi k farmakologickej liečbe bolesti...

Hypermobilita

Minulý týždeň ma zaujala správa od známej, ktorá sa tiež venuje fyzioterapii. Na jednom z portálov so zdravotníckym fórom našla zaujímavú otázku. Presne si ju nepamätám, ale zbežne to bolo niečo v tomto štýle: "Dobrý deň, prosím vás, som strašne ohybná, dám si kludne nohy za hlavu bez problému, vraj sa to volá hypermobilita. Viete mi niekto odporučiť dobrého ortopéda, ktorý sa venuje takýmto operáciám? Máme to v rodine a pri pôrode u žien došlo k rozchodu bedier a panvových kostí, tak nechcem lekára, čo mi odporučí potrat, takých som už stretla, ale nech mi to zoperujú.."
Fúha, pomyslela som si v prvom momente a musela som si preposlanú správu ešte raz prečítať, aby som sa uistila že čítam správne.
Áno, hypermobilita je naozaj diagnóza, označuje zväčšenú pohyblivosť kĺbov- to sú presne tí ľudia, ktorí dajú nohu za hlavu, dotknú sa palcom predlaktia či položia celé dlane na zem pričom stoja s vystretými nohami. Nikdy som však nepočula o tom, že by sa malo pristupovať k operačnému riešeniu a už vôbec nie, že by niekto odporúčal žene ísť na potrat len aby sa vyhla popôrodným komplikáciám. A naozaj by ma veľmi zaujímalo, kde sa osoba z tohto fóra stretla s takýmto prístupom.
Skúsme cez prirovnania: Keď vám odpadáva kľučka na dverách s každým dovretím dverí, čo spravíte? Ja vezmem skrutkovač a podoťahujem, čo treba, nemyslím, že je potrebné meniť hneď celé dvere. Hypermobilita pracuje na podobnom princípe. Ochabnuté svaly a ich úpony len veľmi ťažko udržia uvoľnený kĺb na svojom mieste, takže treba len nájsť vhodné cvičenie. Pozrieť v okolí kurz jogy, pilates alebo posilňovňu s osobným trénerom, poprípade zájsť na rehabilitačné a vyžiadať si inštruktáž podľa toho, ktoré kĺby máte hypermobilné.
Ono práve ak sa zanedbá táto časť, čiže pevné ale elastické svaly, šľachy a úpony, dôsledky si už môžu vyžiadať ono spomínané operačné riešenie. Známa "prasknutá platnička" je často práve dôsledkom slabých svalov, hypermobility a prípadne zlého sedu či postoja. Alebo operácia kolien po "obdratých a opotrebovaných" meniskoch (meniskus- chrupavka v kolennom kĺbe). A veľmi často takéto problémy doliehajú na profesionálnych športovcov, ktorí si nadmernú ohybnosť vypestovali (napríklad gymnastikou) práve v momente, keď športovať prestanú.
Takže aj tu stále platí "pohyb, pohyb, pohyb" -napríklad venovať si polhodinku v čase reklám  televízneho vysielania, verím, že prerušovanie večerného programu vám dopraje aj viac času ;-)

Paréza nervus facialis

Ochrnutie polovice tváre. Strata chuti. Neschopnosť zavrieť oko. Neschopnosť usmiať sa. Tŕpnutie. S takými príznakmi sa väčšinou dostavia pacienti na pohotovosť, poprípade k svojmu neurológovi. Diagnóza je stanovená ako obrna tvárového nervu, alebo paréza nervus facialis. A čo sa vlastne stalo a čo s tým robiť ďalej?
Príčina môže byť rôznorodá, často ide o dôsledok iného ochorenia, napríklad chrípky. Dnes však máme dobu globálneho otepľovania a s tým súvisiaci rozvoj možností klimatizácie, ventilátorov, a samozrejme nevynechajme otváranie okna v autách bez klímy. Tvárový nerv je však tesne za uchom pomerne obnažený a veľmi náchylný na prechladnutie. Takže i keď je vonku 35 stupňov a kaviareň s voľným stolom hneď vedľa ventilátora sa javí ako nanajvýš lákavá možnosť, opatrnosť bude na mieste.
Keď už sa ale nejakým spôsobom stalo a vy pozorujete, že niečo nie je v poriadku, prípadne ak vám lekár už stanovil diagnózu, skúste vo vlastnom záujme dodržať pár základných pravidiel:
Zožeňte si šál alebo šatku (v zime síce obzvlášť, ale aj leta sa to týka) a postihnutú časť tváre majte zakrytú po ucho. Ako som spomínala nerv je tesne za uchom obnažený a na spomalenie liečby, alebo dokonca zhoršenie stavu mu postačí aj jemný vetrík.
Zbavte sa zvykov ako žutie žuvačky, či fajčenie. Pri nich totiž dochádza podvedome k používaniu zdravej strany úst, keďže tá postihnutá nevládze a tým k vzniku synkinéz (preťažovanie svalov na zdravej časti tváre, môže viesť až ku kŕčovitému držaniu).
Pri jedení sa na jedlo sústreďte, žujte rovnomerne na oboch stranách, nerozprávajte pri jedle.
Pri rozhovore si pridŕžajte zdravý kútik úst. Budete tak povzbudzovať postihnutú stranu k akcii svalov a tým vlastne cvičiť.
Kúpte si v lekárni umelé slzy, prípadne podľa odporúčania lekára aj nejakú masť na kútik oka. Tým, že sa oko poriadne nedoviera môže dôjsť k jeho vysúšaniu. Paradoxne obrna môže spôsobiť nadmerné slzenie. Slzy ale stečú po vnútornej strane oka von a nezvlhčujú celé oko.
Vyhľadajte vo svojom okolí fyzioterapeuta. Môže vám výrazne pomôcť stimuláciou tvárových svalov, ale najmä odborným cvičením nielen v ordinácii, ale podľa stavu aj cielenou inštruktážou k domácemu ošetreniu a rehabilitácii.

S dobrou náladou

Predstavte si že máte doma 13-ročnú dcéru. Úlohy si si už spravila? znie klasická otázka. Nie, ale ja tu matiku aj tak nikdy nevyriešim! znie zase odpoveď. Samozrejme, že keď by sme navštívili izbu mladej slečny o pol dňa, bude pravdepodobne sedieť s ceruzkou zapichnutou za uchom a cez mobilnú aplikáciu zdieľať s kamarátmi aké je všetko neskutočne ťažké...
Prečo to spomínam? No, jednoducho preto, že sa s podobnou situáciou stretávam pomerne často. Akurát že nie vždy ide o slečnu a obvykle nemá 13 rokov. Aspoň raz za týždeň počujem "a ono mi to aj tak vôbec nepomôže"...
Teraz všetkým bez urážky, ale ak má niekto pocit, že ide každý deň na kliniku úplne zbytočne, tak zbytočne zaberá čas lekárov, fyzioterapeutov, sestričkin, svoj a ešte zaberá termín niekomu, komu by to mohlo pomôcť. Druhá vec, nie nadarmo sa tvrdí, že väčšina chorôb má pôvod najmä v hlave.
Toto bolo krásne zdokladované na príklade placebo efektu, neustále študovaného fenoménu. Pre tých, čo nevedia o čom je reč: sú dve skupiny ľudí, ktorých bolí hlava. Prvej skupine dáme skutočný paralen, druhej skupine len náhražku, tabletu, ktorá vyzerá rovnako, ale nemá absolútne žiadnu účinnú látku. V podstate je to akoby sme ich chceli liečiť cukríkom. Pritom nikdo nevie, že mu nebol podaný skutočný liek. Na výsledku je zaujímavé, že v druhej skupine je takmer rovnaký počet ľudí, ktorých bolesti prešli, ako v tej prvej. Čím to je?
Hovorím to stále a stále si aj za tým budem stáť, sila myšlienky a najmä sugescie je jedna z najväčších síl. A keď teda niekto očakáva, že mu bolesť prejde, lebo po tomto lieku vždy prešla, dokáže si sám navodiť v tele proces, ktorý bolesť utlmí. Podobne ako jogíni pri meditácii.
Žiaľ, tento efekt pôsobí aj opačne. Teda ak sa dopredu zmierite s tým, že bolesť nikdy neprejde predtým, ako vôbec niečo skúsite, tak môže robiť kto chce čo chce a aj lieky pomôžu len na veľmi krátky okamih.
Na vašom tele sa prejaví všetko, čo prežívate. Aj včerajšia hádka. Aj dnešný nepodarený obed. Aj to že nemyslíte na nič iné ako na ten nešťastný zub a to že máte budúci týždeň termín u zubára. Niekomu sa spraví vyrážka, niekto je nadmerne unavený, niekoho začne bolieť chrbát. A potom sa vyskytuje aj to, čo ja súkromne volám "korytnačí syndróm". Ak sa problémy začnú kopiť, človek sa snaží skryť podobne ako korytnačka do svojho panciera a doslova stiahne hlavu medzi ramená. To vedie k neustálemu napätiu svalov, stuhnutiu šije, zablokovaniu krčnej chrbtice... To bol len jeden konkrétny príklad, ako sa môže nálada odzrkadliť na zdraví, dalo by sa nájsť nekonečne veľa takýchto príkladov.
Čo som týmto všetkým vlastne chcela povedať? Skôr som chcela požiadať o spoluprácu a trpezlivosť. Tak ako som spomínala už v článku "Lieky, procedúry, pohyb" nepomôže vám jedna návšteva fyzioterapeuta, nevzdávajte sa hneď. A nevzdávajte sa ani dopredu kvôli tomu, že "ani bratrancovi to nepomohlo". Nechajte si čas a buďte otvorený pre túto možnosť predtým, ako si dohodnete termín operácie, či obstrekov.
A pokiaľ som vás predsa nepresvedčila a stojíte si za tým, že vám nepomôžeme, prosím, neunúvajte sa chodiť, po ulici kráča množstvo tých, ktorým to pomôže a ktorý čakajú na termín, ktorý zaberáte..

Lieky, procedúry, pohyb...

Ako fyzioterapeut sa často stretávam s nadmerným očakávaním našich pacientov, prekombinovaním terapií a najmä nedostatočnou informovanosťou. Z tej sa neskôr vyvodí aj sklamanie a nechuť pokračovať v terapiách. Takže ako to je s nami keď príde reč na bolesť a rehabilitáciu?
Mnoho pacientov sa ma pýta, prečo sa im zo dňa na deň mení stav, prečo bolesti trvajú už niekoľko mesiacov, prečo im daná liečba nezaberá, keď susede (dcére/manželke/kamarátke) to pomohlo, prečo sa im problémy po roku vrátili... Ono je to tak, že každý jeden z nás je jedinečný. Nie, nie je to klišé, je to holý fakt, v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle. Takže aj keď existujú určité tabuľky čo ako kedy účinkuje, niektorí z nás sa týmto tabuľkám vymykajú napriek tomu, že aj tie majú rozsiahle odchýlky. Niekto má citlivejšiu kožu pre elektroliečbu. Dvaja ľudia s rovnakými prejavmi ochorenia možu mať úplne odlišné diagnózy (migrény napríklad, môžu mať koreň v blokáde krčnej chrbtice, preťaženom mandibulárnom kĺbe ale aj v plochých nohách..) Aj keď je stanovená rovnaká diagnóza, je veľký rozdiel či ide o akútny stav, alebo chronický prejav. A veľmi veľký rozdiel spôsobia pohybové návyky.
Teraz nebudem brať do úvahy problém, ktorý jednoznačne vyžaduje operačné riešenie, ale rozšírené "civilizačné choroby a bolesti". Brat si dal jednoducho jeden ibalgin a o chvílku normálne fungoval. Ja som zašla na procedúry rehabilitácie. Po dvoch týždňoch začali bolesti ustupovať. A sestra si našla osobného trénera a dala sa na cvičenie. Potrebovala mesiac kým sa začala cítiť dobre. A v čom je rozdiel?
Klasické "ružové tabletky" či hociaké iné lieky na bolesť utlmia nervové zakončenia, takže jednoducho prehltnúť-zapiť-počkať-a je pokoj. Ale ako rýchlo zabrali aj sa pominú, lebo neriešia napätie svalov, zablokovanie chrbta ani preťaženie ramien po poslednej prestavbe domu. Takže na druhé ráno ďaľšia tabletka. A potom znova. A znova...
Procedúry ako ultrazvuk, dvoj či štvorpólová elektroterpia, laser, perličkový kúpeľ a množstvo ďaľších, ktoré vám na fyzioterapii odporúčia naproti tomu prenikajú tkanivami priamo na miesto určenia. Kým sa ale lokálne zlepší prekrvenie, odplavia sa toxíny spôsobujúce svalové napätie, alebo kým sa masážou svaly obrazne "rozpracujú ako cesto domäkka" chvíľu to trvá. Nejde o jednorazovú aplikáciu, ale o postupné prispôsobenie organizmu. Takže aj potrebý reakčný čas sa predlžuje, niekto zareaguje hneď, ale vačšinou sa úľava dostaví po týždni, dvoch. Takže nevzdávajte cestu  na rehabilitáciu po druhej návšteve. Napriek všetkému ale stále riešime dôsledok (aj keď aspoň priamy na rozdiel od liekov) a nie príčinu bolesti. Takže sa problém pravdepodobne o pol roka či o rok vráti.
Príčinou často býva dnešný životný štýl- v práci za počítačom, doma pri televízore, neustále preťažovanie organizmu nesprávnym spôsobom a žiaden vyvážený pohyb. Práve preto ma sestra najväčšiu šancu na úspech. 3 zo 4 ľudí nevedia správne dýchať. Aspoň z tých, ktorých som ja pozorovala. A to sme len pri základe. Správny sed, dvíhanie vecí, zdravú chôdzu ani nespomínam.
Kým sa nevytvorí pohybový návyk, neupraví sa nerovnovážne zaťaženie svalov, nezlepší sa dýchanie nemôžeme sa baviť o zvíťazení nad nekonečnými bolesťami chrbta či tŕpnutia rúk.
Takže ak vám fyzioterapeut ukáže pár cvikov, odporúči brožúrku na precvičenie na doma, či pozve na skupinové cvičenie, myslí to s vami naozaj dobre. Aj ak vám odporúči nájsť si na seba aspoň dva tri krát v týždni čas a dvadsať minút si precvičiť.

Keby som všetko mala zhrnrúť obrazne a krátko, použijem poslednú dlhotrvajúcu zimu. Keď sedím doma celkom premrznutá najjednoduchším nápadom sa mi javí prehriať telo teplou sprchou. Pomôže. Okamžite. Asi na polhodinu, kým na mňa opäť doľahne zima ktorá prúdi bytom. To sú lieky.
Ďalšou skvelou možnosťou sa javí dobrý teplý slepačí vývar. Ale kým ho uvarím... Na druhej strane po najedení sa doslova zahrejem zvnútra a je mi fajn Nasledujúcu hodinu alebo dve. To sú naše procedúry.
Najlepším nápadom ale asi bude v byte zakúriť :-) Kým sa byt nahreje, potrvá to ale nejakú chvíľu. Kým sa tak stane, ja sa idem zahriať vývarom, čo mi ostal od včera a teším sa na teplé prebudenie do nového rána..

Zdravý nádych

Pri mnohých ťažkostiach, najmä ak niekto príde s bolesťami chrbta, sledujem počas procedúr pacientovo dýchanie. Áno, ideálne bez upozornenia, aby sa nevedomky nekontroloval. A môžem konštatovať, že veľmi veľa ľudí takpovediac nevie dýchať. Možno vám to príde ako absolútna prirodzenosť, bez dýchania človek neprežije (a keď tak možno nejaké chabé tri minúty pri plávaní). Nie je to celkom tak, ja nehovorím len o schopnosti nadýchnuť sa a vydýchnuť, ale o hĺbke nádychu, použitých svaloch, postoji... Takže poporiadku.
Azda prvé, čo (nielen mne) udrie do očí je, ak mi vojdete do miestnosti a lapáte dych. Ak ste sa neponáhľali lebo nestíhate svoj termín a viem, že pracujem na prvom poschodí, nie je to dobrý znak. Žiaľ, v dnešnom svete pojem "kondička" pomaly mizne zo slovníka väčšiny ľudí. Riešenie? Pohyb, pohyb, pohyb. Beh, cvičenie, plávanie, turistika, chôdza- čo takto vystúpiť cestou domov o zastávku skôr a pomaly sa prejsť?
Ďaľšie, čo si zaiste všimnem (u veľkej časti obyvateľstva) je, keď sa pri nádychu ramená takmer dotknú uší. Tak schválne- malá skúška: postavte sa pred zrkadlo a urobte hlboký nádych. Sledujte svoje ramená v zrkadle- nepohli sa smerom hore? Tak gratulujem! Pokiaľ sa predsa len ťahajú hore, tak musím upozorniť, že nepoužívate na dýchanie medzirebrové svaly a bránicu, ale celú šiju.
K dýchaniu sú popritom určené práve spomínané medzirebrové svaly s bránicou, keď sa nepoužívajú, jednoducho tuhnú. Skúsime to priblížiť obrazne- vezmite si taký obyčajný balónik. Áno, ten z detskej oslavy. Skúste ho nafúknuť. No, prvý krát ťažko, však? Druhý, tretí štvrtý a každý ďalší raz to však ide oveľa jednoduchšie. Tak a teraz balónik položíme na policu a necháme tak, povedzme týždeň, a potom znova nafúkneme. Zas to ide ťažšie, guma balónika jednoducho stuhla. Presne takto sa správajú svaly a kĺby, v tomto prípade celý hrudník aj s chrbticou. A to stuhnutie sa neraz prejaví bolesťou.
A čo s tým, ak sa vás to týka tiež? Znova sa postavte k zrkadlu, ruky si spojte za chrbtom a pri hlbokom nádychu ťahajte ruky smerom dolu, akoby ste ich chceli zakliesniť pod zadok a sledujte v zrkadle ramená- pozor nech sa nehýbu smerom hore.
A ešte jeden cvik, tentoraz v ľahu na chrbáte. Nohy si pokrčte tak, aby sa vám ležalo pohodlne. Jednu ruku si položte na brucho, tesne pod hrudnú kosť. Druhú na hrudník medzi prsia. Opäť budete zhlboka dýchať, teraz ale skúsite cielene dýchať iba hrudníkom alebo bránicou. Takže najprv skúste päť nádychov tak, aby ste pri nádychu (hlboký nádych je aspoň na tri doby) cítili pohyb len v ruke položenej na hrudníku, tá na bruchu je bez pohybu akoby bola položená na stole či operadle. Ďalších päť nádychov bude smerovaných opačne (hýbe sa ruka na bruchu).
A hlavne nezúfajte, keď to nejde hneď na prvý raz. Uvedomte si, ako dlho ste si na nič podobné nedávali pozor. A hlavne myslite na to, že správne dýchať je základ! ;-)