Chrbtica- kopa stavcov, alebo jedna reťaz?

"Naozaj myslíte, že to môže byť z krčnej chrbtice? Veď ja mám posunutú platničku až pri krížoch!"

"Ja len neviem, prečo ma bolia bedrá, keď mi tvrdíte, že zle dýcham.."

"To akože preto, že som ako malá spadla na zadok, ma teraz bolieva hlava?"

"Prekvapuje ma, že dcéra má takú rozsiahlu skoliózu, od C5 až po L2.."

A mnoho mnoho ďalších prekvapených a čiastotčne vystrašených viet. Priveľa ľudí svoje telo doslova kúskuje, chrbticu dávno nevnímame ako celok, ale ako jednotlivé stavce. Pritom v celom našom tele všetko so všetkým dokonale súvisí, stačí jedna malá chybička, jediné zaváhanie a celý mechanizmus sa začína sypať. Chrbát nie je v tomto smere nijak výnimočný..

Ako teda tá naša chrbtica vyzerá? No, veľmi zjednodušene je to 33 až 34 stavcov (posledné sú zrastené do kostrčovej kosti a počet sa líši človek k človeku). Tieto tvoria akýsi "kanál" s dvojitým esovitým zakrivením (ako keď sa napíšu dve písmená "S" pod sebou). Týmto kanálom prechádza miecha, z ktorej cez malé otvory v medzistavcových otvoroch vybiehajú do celého tela zväzky nervov. To je presne ten dôvod, prečo sú bolesti rúk či nôh spôsobené problémom chrbtice. Keď dôjde hocijakým spôsobom k posunu stavcov, tieto malé otvory sa ešte zmenšia a tým nastáva tlak na nervový zväzok. Tým sa ovplyvňuje nielen vnímanie bolesti v tej- ktorej končatine, ale aj napätie svalov či prúdenie krvi a výživa takto postihnutej časti. Stále sa ale rozprávame o posune jedného miesta a dôsledkoch na telo. Aký ale je dôsledok v rámci chrbtice? Brügger krásnym spôsobom vystihol tento problém, keď použil model ozubených kolies. Teda si predstavte v jednotlivých záhyboch (áno, to sú tie esovité zakrivenia, ktoré sme spomenuli vyššie) ozubené kolieska, jedno dokonale zapadajúce do druhého. Keď došlo k posunu jedného jediného stavca, či už skoliózou, alebo opotrebovaním, alebo hoci len pri páde, jedno koliesko sa vlastne pootočilo. Automaticky sa jeho zub sekne so zubom kolieska nižšie a otočí ho a to zas posunie ďalšie... A tak sa problém prenáša v rámci chrbta smerom hore aj smerom dole. 

Reťaz je iba taká silná, ako je jej najslabší článok. Výstižné, krásne a pritom jednoduché. Preto netreba panikáriť, ak sa pri prvotnej diagnóze začne črtať ďalšia o niečo nižšie či vyššie v rámci chrbta. Potrebné je nájsť zdrojový problém a ten riešiť. Rovnakým systémom ozubených kolies sa potom aj úprava prenesie na ostatné časti. Len netreba čakať pridlho, aby tie kolieska nezačali hrdzavieť.

Nie je toho veľa?

Práve ma oslovila známa so žiadosťou o názor. Podotýkam, že dotyčná je sama zdravotná sestra s vysokoškolský vzdelaním a praxou, nejde teda o laika, ktorý sa len prieči liečbe.
Problém znel približne takto: rodinný príbuzný šiel po dlhej dobe k lekárovi kvôli bolestiam chrbta a nôh. Záver lekára: LIS. Liečba: 10 dní injekčne antireumatiká a analgetiká, okrem toho antireumatiká a analgetiká v tabletkách plus myorelaxancia a okamžité začatie rehabilitácie...
Priznám sa, moja prvá reakcia bola: To vážne?! LIS je skratka pre "lumboischiadický syndróm" a teda dosť všeobecne bolesti spodnej časti chrbta. Nespomínala žiadnu herniu, či protrúziu (vyklenutie alebo prasknutie medzistavcovej platničky). Zato liečba mi pripadá skoro ako predpríprava na operáciu...
Svoj názor na myorelaxanciá som spomínala už v minulosti. Čo ďalšie neviem pochopiť je kobinácia liekov s rovnakým účinkom (antireumatiká a analgetiká) v injekčnej a tabletkovej forme. Ak pacientka predtým nič nebrala, obávala by som sa predávkovania. Nehovoriac o tom, že keď hneď na začiatku liečby nasadíme tie najťažšie kalibre, a tie nezaberú, čo potom? Ach áno, ešte nám ostáva možnosť dvojnásobnej dávky rovno v infúziách..
Ale povedzme, že to sú len moje názory na lieky. Že to je len moja obava, že zo skúsenosti viem, ako funguje farmaceutické lobby a preto nedôverujem veľkému množstvu a kombináciám. Kvôli čomu som ale začala celé toto rozpisovať je nasadená okamžitá rehabilitácia..
Dávam do pléna otázku: aký si myslíte že môže mať účinok rehabilitácia v prípade, že prekrýva množstvo liekov? Keď je pacient tlmený a nevie spolupracovať s fyzioterapeutom, lebo jednoducho necíti, či bolesti ustupujú, alebo sa zhoršujú? Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým v takomto prípade rehabilitácie nezabrali, ale my naozaj nie sme schopní vydedukovať, ako sa asi bude telo správať keď nebude pod vplyvom liekov. Keď nám vy neviete povedať, či sú bolesti v sede, v ľahu alebo počas chôdze, aký majú charakter a ako sa ten charakter mení, my to inak nezistíme. A práve podľa charakteru bolesti sa dá usudzovať, či rehabilitácia zaberá alebo vôbec. Ďalšia vec: keď pacient berie lieky na uvoľnenie svalov, ako mu na to máme dávať neinvazívne procedúry (magnet, ultrazvuk, rebox...) bez obavy, že vlastne ublížime, lebo sa tie účinky v konečnom dôsledku prekombinujú? A keď by sa aj uvažovalo o ionoforéze (transkutánnom, čiže vpriamením cez kožu, spôsobe podania analgetík pomocou elektrického prúdu priamo v mieste bolesti) asi by som sa obávala predávkovania pri množstve iných liekov od bolesti...
A tak často dochádza k prípadom, že kým pacient ukončí rehabilitáciu, lieky mu pomôžu od bolesti a cíti sa fajn, tak ich lekár "okreše" alebo úplne vysadí. Bolesti sa dostavia v plnom prúde späť, na ďaľšiu rehabilitáciu je z poisťovne nárok až po určitom čase, tá predošlá nemala ako pomôcť a ubolený človek ostáva buď sám so svojou bolesťou, alebo sa vráti k lekárovi po novú náruč liečív, na ktoré sa pomaly stáva odkázaný...
Ja vám rozumiem. Ja viem, že sa do "tých doktorských čarbaníc a pojmov" nevyznáte. A viem aj, že v niektorých okresoch nášho štátu nie je veľmi na výber ku akému lekárovi sa uráčim. Ale ak sa vám niekedy zdá, že je toho odrazu príliš veľa, skúste aspoň konzultovať iného odborníka, či je naozaj nutné začať tak zostra. či je práve váš stav ten zanedbaný a problematický a vyžaduje tak rázne zakročenie, alebo sa dá začať pomalšie.

A poznámka "pod čiarou": ak ste nereagovali na to, že vás bolí chrbát niekoľko mesiacov, prípadne rokov, nečakajte, že na rehabilitácii majú čarovný prútik, ktorý vyrieši problém za tri dni. Ak sa rieši to, čo problém zapríčinilo, a nie len prejav, chce to trošku viac času a trpezlivosti ;-)