Ploché nôžky- a čo teraz?

Volá mi kamarátka. Práve sú s jej štvorročným synom v kúpeľoch. "Domi tak prvýkrát som ho videla medzi inými deťmi počas cvičenia. On má zle držanie. A ploché nohy.. A tých cvikov je toľko, ja si to nezapamätám čo s ním robiť, keď sa vrátime domov..."

Držanie tela u tak malých detí je svojská kapitola, pri ktorej treba brať do úvahy, čo všetko sa na probléme podieľa. Na to sú certifikovaní odborníci (Vojta, Bobath..). Ale čo s plochými nožičkami- s tým vieme niečo urobiť. A netreba ani komplikované cviky, stačí si vytvoriť podmienky na "hru".

Na začiatok ale podotýkam, že do nasledovných "cvičení" netreba nútiť drobcov do dvoch rokov po domácej diagnostike. Každé dieťa sa prirodzene narodí s plochými nohami a klenba sa postupne vytvára s prvými a ďalšími krokmi. Ak si nie ste istí, opýtajte sa Vášho pediatra, či je všetko v poriadku ;-)
Pri škôlkároch už ale nasledovné cviky nijak neublížia, naopak pomôžu správne nohy tvarovať. Tiež sú vhodné aj pre staršie deti, ba aj dospelých (s istou dávkou trpezlivosti a hravosti :-) )

1. Vyberte sa na prechádzku a pozbierajte drobné kamienky pri jazere či potoku, alebo gaštany na jeseň. Doma ich potom zašite do vrecka- to tvaru plochého vankúša a pobádajte dieťa, aby skúsilo na vankúši stáť, prešľapovať či chodiť (v závislosti od veľkosti vankúša a schopností dieťaťa). Niekedy môže byť prvý pokus drobcovi nepríjemný (tak ako nám kamenisté pláže)- nech to nikoho neodradí! Do ničoho nenútime, radšej vankúš odložíme na neskôr, každým razom bude lepšie a lepšie ;-)
-dobrá alternatíva keď kamienky príliš bolia su tenisové loptičky. Rozrezané na polovicu uložené natesno do krabice, vytvoria akýsi krátky koberec s hrboľmi na prešľapovanie.

2. Dieťa hrá "žeriav". Po zemi sa rozhádžu vreckovky, ceruzky či iné ľahšie predmety. "Žeriav" musí nohami tieto veci premiestniť do krabičky vedľa.

3. "Lastovička" - kto z nás by si nepamätal ako sme sa v predklone snažili udržať na jednej nohe? Báječné na rovnováhu, ale aj na tréning nohy.

4. Taktiež môžete skúsiť klasické "kto viac vydrží". V tomto prípade kto vydrží dlhšie stáť na jednej nohe, na druhej nohe, na špičkách. či už s Vami, ale so súrodencami, ide o výzvu ktorú sa bude pokúšať dieťa zdolať.

5. "Kto ma malé nohy?" Jednoducho vyzvite dieťa, aby skúsilo schovať pršteky akože ma malú nohu, a potom ich vystrie (noha opäť narástla)

6. Pre zdatnejších sa dá skúšať, čo všetko nohami dokážu- gúľať si loptičku, podávať vreckovku od nohy k nohe alebo dokonca zaviazať šnúrky...

A netreba zabúdať ze najlepšie je chodiť a behať naboso- nie však doma po koberci, ale po tráve, po kamienkoch pri potoku (už žiadne topánky na prejdenie k vode)..

Nosenie detí- áno, či nie?

Možno je to tým, že sama som mamou a sama rada nosím svoje dieťa v šatke pri mne, možno je to naozaj tak veľmi diskutované. Faktom je, že sa ma stále viac známych pýta, či ako fyzioterapeutka nosenie schvaľujem, či viem, že niektorí moji kolegovia to mamičkám zakazujú a podobne. Takže môj pohľad.

Vec jedna: veď ešte neudrží hlavičku...
Nie neudrží, minimálne prvý mesiac. Ja som malého začala nosiť, keď mal tri mesiace, lebo som si nebola istá. Odborníčky-poradkyne nosenia (blízke materské centrum určite s nejakou spolupracuje) ale vedia presne naviesť, ako bábätku hlavičku fixovať tak,aby nepadala a aby bola v správnej polohe, tj. aby sa opierala o matkine prsia, čiže nič horšie, ako keď si mamina malé vezme k sebe do náručia. Keď si ale nie je maminka istá, nič sa nestane ak počká ;-)

Druhé: preťažuje si chrbticu, nemá čo robiť vertikálne kým nesedí...
Nie, nepreťaží. Ak je v šatke/nosiči správne. Keď sa bábo narodí, nemá ešte dvojité zakrivenie chrbtice ako dospelý človek, ale začína prvým zakrivením celej chrbtice do tvaru písmena "C". To je plne splnené, ak je čelom k maminke takpovediac ovinuté okolo jej hrudníka. Zároveň musí mať podsadený zadoček, aby oblúk nekončil v krížoch, ale až kostrčou. Preto tiež nie je vhodné maličké deti dávať tvárou do sveta, akokoľvek vzniká pocit, že bábo potrebuje vidieť. Vidí primerane (a určite viac ako oblohu z kočíka ;-) ) Tvárou do sveta je ale otočené presne naopak, čiže do záklonu..

Posledné, čo ma dosť prekvapilo počuť: má príliš naširoko nožičky a to nie je vhodné.
Toto som dokonca počula od zdravotnej sestry. Ba čo viac, v jednej z pôrodníc sa odporúča nebaliť "na široko". Troška anatómie bedrového kĺbu: bedrová kosť nie je tyč, ktorá nasadá priamo do jamky, ale má tzv. krčok (áno, to je tá tenučká časť, ktorá sa v zime láme starším ľuďom) a ten tvorí tupý uhol, pod ktorým stehená kosť prilieha k panve. Takže v samotnej prirodzene uvoľnenej polohe sú nožičky mierne od seba a nie tesne spolu. Ono to široké balenie malo svoj dôvod ;-) Čiže keď je dieťatko správne naviazané v šatke s nôžkami okolo maminy, vlastne si nahrádza tento starý dobrý preventívny spôsob plienkovania, ktorý držal kĺby v prirodzenejšej polohe (aj dnes sa chodí s novorodencami na preventívnu kontrolu k ortopédovi a kontroluje sa správny vývoj kĺbikov).

Takže môj pohľad? Na nosení nevidím nič zlé. Samozrejme za predpokladu že dieťatko nie je naviazané 24/7 a má aj dostatok priestoru na rozvoj pohybu na zemi (dvíhanie hlavičky, otáčanie, plazenie atď).

Len prosím, tento článok nemá slúžiť ako zbrojenie proti kočíkom. Na tých tiež nevidím nič zlé. Treba sa riadiť svojím pocitom. Keď sa na nosenie necítite, nenúťte sa. Keď ho potrebujete- nenechajte si ho vyhovoriť (okrem prípadov kedy to naozaj zdravotný stav dieťatka nedovolí) ;-)