Hypermobilita

Minulý týždeň ma zaujala správa od známej, ktorá sa tiež venuje fyzioterapii. Na jednom z portálov so zdravotníckym fórom našla zaujímavú otázku. Presne si ju nepamätám, ale zbežne to bolo niečo v tomto štýle: "Dobrý deň, prosím vás, som strašne ohybná, dám si kludne nohy za hlavu bez problému, vraj sa to volá hypermobilita. Viete mi niekto odporučiť dobrého ortopéda, ktorý sa venuje takýmto operáciám? Máme to v rodine a pri pôrode u žien došlo k rozchodu bedier a panvových kostí, tak nechcem lekára, čo mi odporučí potrat, takých som už stretla, ale nech mi to zoperujú.."
Fúha, pomyslela som si v prvom momente a musela som si preposlanú správu ešte raz prečítať, aby som sa uistila že čítam správne.
Áno, hypermobilita je naozaj diagnóza, označuje zväčšenú pohyblivosť kĺbov- to sú presne tí ľudia, ktorí dajú nohu za hlavu, dotknú sa palcom predlaktia či položia celé dlane na zem pričom stoja s vystretými nohami. Nikdy som však nepočula o tom, že by sa malo pristupovať k operačnému riešeniu a už vôbec nie, že by niekto odporúčal žene ísť na potrat len aby sa vyhla popôrodným komplikáciám. A naozaj by ma veľmi zaujímalo, kde sa osoba z tohto fóra stretla s takýmto prístupom.
Skúsme cez prirovnania: Keď vám odpadáva kľučka na dverách s každým dovretím dverí, čo spravíte? Ja vezmem skrutkovač a podoťahujem, čo treba, nemyslím, že je potrebné meniť hneď celé dvere. Hypermobilita pracuje na podobnom princípe. Ochabnuté svaly a ich úpony len veľmi ťažko udržia uvoľnený kĺb na svojom mieste, takže treba len nájsť vhodné cvičenie. Pozrieť v okolí kurz jogy, pilates alebo posilňovňu s osobným trénerom, poprípade zájsť na rehabilitačné a vyžiadať si inštruktáž podľa toho, ktoré kĺby máte hypermobilné.
Ono práve ak sa zanedbá táto časť, čiže pevné ale elastické svaly, šľachy a úpony, dôsledky si už môžu vyžiadať ono spomínané operačné riešenie. Známa "prasknutá platnička" je často práve dôsledkom slabých svalov, hypermobility a prípadne zlého sedu či postoja. Alebo operácia kolien po "obdratých a opotrebovaných" meniskoch (meniskus- chrupavka v kolennom kĺbe). A veľmi často takéto problémy doliehajú na profesionálnych športovcov, ktorí si nadmernú ohybnosť vypestovali (napríklad gymnastikou) práve v momente, keď športovať prestanú.
Takže aj tu stále platí "pohyb, pohyb, pohyb" -napríklad venovať si polhodinku v čase reklám  televízneho vysielania, verím, že prerušovanie večerného programu vám dopraje aj viac času ;-)

Paréza nervus facialis

Ochrnutie polovice tváre. Strata chuti. Neschopnosť zavrieť oko. Neschopnosť usmiať sa. Tŕpnutie. S takými príznakmi sa väčšinou dostavia pacienti na pohotovosť, poprípade k svojmu neurológovi. Diagnóza je stanovená ako obrna tvárového nervu, alebo paréza nervus facialis. A čo sa vlastne stalo a čo s tým robiť ďalej?
Príčina môže byť rôznorodá, často ide o dôsledok iného ochorenia, napríklad chrípky. Dnes však máme dobu globálneho otepľovania a s tým súvisiaci rozvoj možností klimatizácie, ventilátorov, a samozrejme nevynechajme otváranie okna v autách bez klímy. Tvárový nerv je však tesne za uchom pomerne obnažený a veľmi náchylný na prechladnutie. Takže i keď je vonku 35 stupňov a kaviareň s voľným stolom hneď vedľa ventilátora sa javí ako nanajvýš lákavá možnosť, opatrnosť bude na mieste.
Keď už sa ale nejakým spôsobom stalo a vy pozorujete, že niečo nie je v poriadku, prípadne ak vám lekár už stanovil diagnózu, skúste vo vlastnom záujme dodržať pár základných pravidiel:
Zožeňte si šál alebo šatku (v zime síce obzvlášť, ale aj leta sa to týka) a postihnutú časť tváre majte zakrytú po ucho. Ako som spomínala nerv je tesne za uchom obnažený a na spomalenie liečby, alebo dokonca zhoršenie stavu mu postačí aj jemný vetrík.
Zbavte sa zvykov ako žutie žuvačky, či fajčenie. Pri nich totiž dochádza podvedome k používaniu zdravej strany úst, keďže tá postihnutá nevládze a tým k vzniku synkinéz (preťažovanie svalov na zdravej časti tváre, môže viesť až ku kŕčovitému držaniu).
Pri jedení sa na jedlo sústreďte, žujte rovnomerne na oboch stranách, nerozprávajte pri jedle.
Pri rozhovore si pridŕžajte zdravý kútik úst. Budete tak povzbudzovať postihnutú stranu k akcii svalov a tým vlastne cvičiť.
Kúpte si v lekárni umelé slzy, prípadne podľa odporúčania lekára aj nejakú masť na kútik oka. Tým, že sa oko poriadne nedoviera môže dôjsť k jeho vysúšaniu. Paradoxne obrna môže spôsobiť nadmerné slzenie. Slzy ale stečú po vnútornej strane oka von a nezvlhčujú celé oko.
Vyhľadajte vo svojom okolí fyzioterapeuta. Môže vám výrazne pomôcť stimuláciou tvárových svalov, ale najmä odborným cvičením nielen v ordinácii, ale podľa stavu aj cielenou inštruktážou k domácemu ošetreniu a rehabilitácii.

S dobrou náladou

Predstavte si že máte doma 13-ročnú dcéru. Úlohy si si už spravila? znie klasická otázka. Nie, ale ja tu matiku aj tak nikdy nevyriešim! znie zase odpoveď. Samozrejme, že keď by sme navštívili izbu mladej slečny o pol dňa, bude pravdepodobne sedieť s ceruzkou zapichnutou za uchom a cez mobilnú aplikáciu zdieľať s kamarátmi aké je všetko neskutočne ťažké...
Prečo to spomínam? No, jednoducho preto, že sa s podobnou situáciou stretávam pomerne často. Akurát že nie vždy ide o slečnu a obvykle nemá 13 rokov. Aspoň raz za týždeň počujem "a ono mi to aj tak vôbec nepomôže"...
Teraz všetkým bez urážky, ale ak má niekto pocit, že ide každý deň na kliniku úplne zbytočne, tak zbytočne zaberá čas lekárov, fyzioterapeutov, sestričkin, svoj a ešte zaberá termín niekomu, komu by to mohlo pomôcť. Druhá vec, nie nadarmo sa tvrdí, že väčšina chorôb má pôvod najmä v hlave.
Toto bolo krásne zdokladované na príklade placebo efektu, neustále študovaného fenoménu. Pre tých, čo nevedia o čom je reč: sú dve skupiny ľudí, ktorých bolí hlava. Prvej skupine dáme skutočný paralen, druhej skupine len náhražku, tabletu, ktorá vyzerá rovnako, ale nemá absolútne žiadnu účinnú látku. V podstate je to akoby sme ich chceli liečiť cukríkom. Pritom nikdo nevie, že mu nebol podaný skutočný liek. Na výsledku je zaujímavé, že v druhej skupine je takmer rovnaký počet ľudí, ktorých bolesti prešli, ako v tej prvej. Čím to je?
Hovorím to stále a stále si aj za tým budem stáť, sila myšlienky a najmä sugescie je jedna z najväčších síl. A keď teda niekto očakáva, že mu bolesť prejde, lebo po tomto lieku vždy prešla, dokáže si sám navodiť v tele proces, ktorý bolesť utlmí. Podobne ako jogíni pri meditácii.
Žiaľ, tento efekt pôsobí aj opačne. Teda ak sa dopredu zmierite s tým, že bolesť nikdy neprejde predtým, ako vôbec niečo skúsite, tak môže robiť kto chce čo chce a aj lieky pomôžu len na veľmi krátky okamih.
Na vašom tele sa prejaví všetko, čo prežívate. Aj včerajšia hádka. Aj dnešný nepodarený obed. Aj to že nemyslíte na nič iné ako na ten nešťastný zub a to že máte budúci týždeň termín u zubára. Niekomu sa spraví vyrážka, niekto je nadmerne unavený, niekoho začne bolieť chrbát. A potom sa vyskytuje aj to, čo ja súkromne volám "korytnačí syndróm". Ak sa problémy začnú kopiť, človek sa snaží skryť podobne ako korytnačka do svojho panciera a doslova stiahne hlavu medzi ramená. To vedie k neustálemu napätiu svalov, stuhnutiu šije, zablokovaniu krčnej chrbtice... To bol len jeden konkrétny príklad, ako sa môže nálada odzrkadliť na zdraví, dalo by sa nájsť nekonečne veľa takýchto príkladov.
Čo som týmto všetkým vlastne chcela povedať? Skôr som chcela požiadať o spoluprácu a trpezlivosť. Tak ako som spomínala už v článku "Lieky, procedúry, pohyb" nepomôže vám jedna návšteva fyzioterapeuta, nevzdávajte sa hneď. A nevzdávajte sa ani dopredu kvôli tomu, že "ani bratrancovi to nepomohlo". Nechajte si čas a buďte otvorený pre túto možnosť predtým, ako si dohodnete termín operácie, či obstrekov.
A pokiaľ som vás predsa nepresvedčila a stojíte si za tým, že vám nepomôžeme, prosím, neunúvajte sa chodiť, po ulici kráča množstvo tých, ktorým to pomôže a ktorý čakajú na termín, ktorý zaberáte..

Lieky, procedúry, pohyb...

Ako fyzioterapeut sa často stretávam s nadmerným očakávaním našich pacientov, prekombinovaním terapií a najmä nedostatočnou informovanosťou. Z tej sa neskôr vyvodí aj sklamanie a nechuť pokračovať v terapiách. Takže ako to je s nami keď príde reč na bolesť a rehabilitáciu?
Mnoho pacientov sa ma pýta, prečo sa im zo dňa na deň mení stav, prečo bolesti trvajú už niekoľko mesiacov, prečo im daná liečba nezaberá, keď susede (dcére/manželke/kamarátke) to pomohlo, prečo sa im problémy po roku vrátili... Ono je to tak, že každý jeden z nás je jedinečný. Nie, nie je to klišé, je to holý fakt, v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle. Takže aj keď existujú určité tabuľky čo ako kedy účinkuje, niektorí z nás sa týmto tabuľkám vymykajú napriek tomu, že aj tie majú rozsiahle odchýlky. Niekto má citlivejšiu kožu pre elektroliečbu. Dvaja ľudia s rovnakými prejavmi ochorenia možu mať úplne odlišné diagnózy (migrény napríklad, môžu mať koreň v blokáde krčnej chrbtice, preťaženom mandibulárnom kĺbe ale aj v plochých nohách..) Aj keď je stanovená rovnaká diagnóza, je veľký rozdiel či ide o akútny stav, alebo chronický prejav. A veľmi veľký rozdiel spôsobia pohybové návyky.
Teraz nebudem brať do úvahy problém, ktorý jednoznačne vyžaduje operačné riešenie, ale rozšírené "civilizačné choroby a bolesti". Brat si dal jednoducho jeden ibalgin a o chvílku normálne fungoval. Ja som zašla na procedúry rehabilitácie. Po dvoch týždňoch začali bolesti ustupovať. A sestra si našla osobného trénera a dala sa na cvičenie. Potrebovala mesiac kým sa začala cítiť dobre. A v čom je rozdiel?
Klasické "ružové tabletky" či hociaké iné lieky na bolesť utlmia nervové zakončenia, takže jednoducho prehltnúť-zapiť-počkať-a je pokoj. Ale ako rýchlo zabrali aj sa pominú, lebo neriešia napätie svalov, zablokovanie chrbta ani preťaženie ramien po poslednej prestavbe domu. Takže na druhé ráno ďaľšia tabletka. A potom znova. A znova...
Procedúry ako ultrazvuk, dvoj či štvorpólová elektroterpia, laser, perličkový kúpeľ a množstvo ďaľších, ktoré vám na fyzioterapii odporúčia naproti tomu prenikajú tkanivami priamo na miesto určenia. Kým sa ale lokálne zlepší prekrvenie, odplavia sa toxíny spôsobujúce svalové napätie, alebo kým sa masážou svaly obrazne "rozpracujú ako cesto domäkka" chvíľu to trvá. Nejde o jednorazovú aplikáciu, ale o postupné prispôsobenie organizmu. Takže aj potrebý reakčný čas sa predlžuje, niekto zareaguje hneď, ale vačšinou sa úľava dostaví po týždni, dvoch. Takže nevzdávajte cestu  na rehabilitáciu po druhej návšteve. Napriek všetkému ale stále riešime dôsledok (aj keď aspoň priamy na rozdiel od liekov) a nie príčinu bolesti. Takže sa problém pravdepodobne o pol roka či o rok vráti.
Príčinou často býva dnešný životný štýl- v práci za počítačom, doma pri televízore, neustále preťažovanie organizmu nesprávnym spôsobom a žiaden vyvážený pohyb. Práve preto ma sestra najväčšiu šancu na úspech. 3 zo 4 ľudí nevedia správne dýchať. Aspoň z tých, ktorých som ja pozorovala. A to sme len pri základe. Správny sed, dvíhanie vecí, zdravú chôdzu ani nespomínam.
Kým sa nevytvorí pohybový návyk, neupraví sa nerovnovážne zaťaženie svalov, nezlepší sa dýchanie nemôžeme sa baviť o zvíťazení nad nekonečnými bolesťami chrbta či tŕpnutia rúk.
Takže ak vám fyzioterapeut ukáže pár cvikov, odporúči brožúrku na precvičenie na doma, či pozve na skupinové cvičenie, myslí to s vami naozaj dobre. Aj ak vám odporúči nájsť si na seba aspoň dva tri krát v týždni čas a dvadsať minút si precvičiť.

Keby som všetko mala zhrnrúť obrazne a krátko, použijem poslednú dlhotrvajúcu zimu. Keď sedím doma celkom premrznutá najjednoduchším nápadom sa mi javí prehriať telo teplou sprchou. Pomôže. Okamžite. Asi na polhodinu, kým na mňa opäť doľahne zima ktorá prúdi bytom. To sú lieky.
Ďalšou skvelou možnosťou sa javí dobrý teplý slepačí vývar. Ale kým ho uvarím... Na druhej strane po najedení sa doslova zahrejem zvnútra a je mi fajn Nasledujúcu hodinu alebo dve. To sú naše procedúry.
Najlepším nápadom ale asi bude v byte zakúriť :-) Kým sa byt nahreje, potrvá to ale nejakú chvíľu. Kým sa tak stane, ja sa idem zahriať vývarom, čo mi ostal od včera a teším sa na teplé prebudenie do nového rána..

Zdravý nádych

Pri mnohých ťažkostiach, najmä ak niekto príde s bolesťami chrbta, sledujem počas procedúr pacientovo dýchanie. Áno, ideálne bez upozornenia, aby sa nevedomky nekontroloval. A môžem konštatovať, že veľmi veľa ľudí takpovediac nevie dýchať. Možno vám to príde ako absolútna prirodzenosť, bez dýchania človek neprežije (a keď tak možno nejaké chabé tri minúty pri plávaní). Nie je to celkom tak, ja nehovorím len o schopnosti nadýchnuť sa a vydýchnuť, ale o hĺbke nádychu, použitých svaloch, postoji... Takže poporiadku.
Azda prvé, čo (nielen mne) udrie do očí je, ak mi vojdete do miestnosti a lapáte dych. Ak ste sa neponáhľali lebo nestíhate svoj termín a viem, že pracujem na prvom poschodí, nie je to dobrý znak. Žiaľ, v dnešnom svete pojem "kondička" pomaly mizne zo slovníka väčšiny ľudí. Riešenie? Pohyb, pohyb, pohyb. Beh, cvičenie, plávanie, turistika, chôdza- čo takto vystúpiť cestou domov o zastávku skôr a pomaly sa prejsť?
Ďaľšie, čo si zaiste všimnem (u veľkej časti obyvateľstva) je, keď sa pri nádychu ramená takmer dotknú uší. Tak schválne- malá skúška: postavte sa pred zrkadlo a urobte hlboký nádych. Sledujte svoje ramená v zrkadle- nepohli sa smerom hore? Tak gratulujem! Pokiaľ sa predsa len ťahajú hore, tak musím upozorniť, že nepoužívate na dýchanie medzirebrové svaly a bránicu, ale celú šiju.
K dýchaniu sú popritom určené práve spomínané medzirebrové svaly s bránicou, keď sa nepoužívajú, jednoducho tuhnú. Skúsime to priblížiť obrazne- vezmite si taký obyčajný balónik. Áno, ten z detskej oslavy. Skúste ho nafúknuť. No, prvý krát ťažko, však? Druhý, tretí štvrtý a každý ďalší raz to však ide oveľa jednoduchšie. Tak a teraz balónik položíme na policu a necháme tak, povedzme týždeň, a potom znova nafúkneme. Zas to ide ťažšie, guma balónika jednoducho stuhla. Presne takto sa správajú svaly a kĺby, v tomto prípade celý hrudník aj s chrbticou. A to stuhnutie sa neraz prejaví bolesťou.
A čo s tým, ak sa vás to týka tiež? Znova sa postavte k zrkadlu, ruky si spojte za chrbtom a pri hlbokom nádychu ťahajte ruky smerom dolu, akoby ste ich chceli zakliesniť pod zadok a sledujte v zrkadle ramená- pozor nech sa nehýbu smerom hore.
A ešte jeden cvik, tentoraz v ľahu na chrbáte. Nohy si pokrčte tak, aby sa vám ležalo pohodlne. Jednu ruku si položte na brucho, tesne pod hrudnú kosť. Druhú na hrudník medzi prsia. Opäť budete zhlboka dýchať, teraz ale skúsite cielene dýchať iba hrudníkom alebo bránicou. Takže najprv skúste päť nádychov tak, aby ste pri nádychu (hlboký nádych je aspoň na tri doby) cítili pohyb len v ruke položenej na hrudníku, tá na bruchu je bez pohybu akoby bola položená na stole či operadle. Ďalších päť nádychov bude smerovaných opačne (hýbe sa ruka na bruchu).
A hlavne nezúfajte, keď to nejde hneď na prvý raz. Uvedomte si, ako dlho ste si na nič podobné nedávali pozor. A hlavne myslite na to, že správne dýchať je základ! ;-)