pondelok 15. apríla 2013

Lieky, procedúry, pohyb...

Ako fyzioterapeut sa často stretávam s nadmerným očakávaním našich pacientov, prekombinovaním terapií a najmä nedostatočnou informovanosťou. Z tej sa neskôr vyvodí aj sklamanie a nechuť pokračovať v terapiách. Takže ako to je s nami keď príde reč na bolesť a rehabilitáciu?
Mnoho pacientov sa ma pýta, prečo sa im zo dňa na deň mení stav, prečo bolesti trvajú už niekoľko mesiacov, prečo im daná liečba nezaberá, keď susede (dcére/manželke/kamarátke) to pomohlo, prečo sa im problémy po roku vrátili... Ono je to tak, že každý jeden z nás je jedinečný. Nie, nie je to klišé, je to holý fakt, v pozitívnom aj negatívnom slova zmysle. Takže aj keď existujú určité tabuľky čo ako kedy účinkuje, niektorí z nás sa týmto tabuľkám vymykajú napriek tomu, že aj tie majú rozsiahle odchýlky. Niekto má citlivejšiu kožu pre elektroliečbu. Dvaja ľudia s rovnakými prejavmi ochorenia možu mať úplne odlišné diagnózy (migrény napríklad, môžu mať koreň v blokáde krčnej chrbtice, preťaženom mandibulárnom kĺbe ale aj v plochých nohách..) Aj keď je stanovená rovnaká diagnóza, je veľký rozdiel či ide o akútny stav, alebo chronický prejav. A veľmi veľký rozdiel spôsobia pohybové návyky.
Teraz nebudem brať do úvahy problém, ktorý jednoznačne vyžaduje operačné riešenie, ale rozšírené "civilizačné choroby a bolesti". Brat si dal jednoducho jeden ibalgin a o chvílku normálne fungoval. Ja som zašla na procedúry rehabilitácie. Po dvoch týždňoch začali bolesti ustupovať. A sestra si našla osobného trénera a dala sa na cvičenie. Potrebovala mesiac kým sa začala cítiť dobre. A v čom je rozdiel?
Klasické "ružové tabletky" či hociaké iné lieky na bolesť utlmia nervové zakončenia, takže jednoducho prehltnúť-zapiť-počkať-a je pokoj. Ale ako rýchlo zabrali aj sa pominú, lebo neriešia napätie svalov, zablokovanie chrbta ani preťaženie ramien po poslednej prestavbe domu. Takže na druhé ráno ďaľšia tabletka. A potom znova. A znova...
Procedúry ako ultrazvuk, dvoj či štvorpólová elektroterpia, laser, perličkový kúpeľ a množstvo ďaľších, ktoré vám na fyzioterapii odporúčia naproti tomu prenikajú tkanivami priamo na miesto určenia. Kým sa ale lokálne zlepší prekrvenie, odplavia sa toxíny spôsobujúce svalové napätie, alebo kým sa masážou svaly obrazne "rozpracujú ako cesto domäkka" chvíľu to trvá. Nejde o jednorazovú aplikáciu, ale o postupné prispôsobenie organizmu. Takže aj potrebý reakčný čas sa predlžuje, niekto zareaguje hneď, ale vačšinou sa úľava dostaví po týždni, dvoch. Takže nevzdávajte cestu  na rehabilitáciu po druhej návšteve. Napriek všetkému ale stále riešime dôsledok (aj keď aspoň priamy na rozdiel od liekov) a nie príčinu bolesti. Takže sa problém pravdepodobne o pol roka či o rok vráti.
Príčinou často býva dnešný životný štýl- v práci za počítačom, doma pri televízore, neustále preťažovanie organizmu nesprávnym spôsobom a žiaden vyvážený pohyb. Práve preto ma sestra najväčšiu šancu na úspech. 3 zo 4 ľudí nevedia správne dýchať. Aspoň z tých, ktorých som ja pozorovala. A to sme len pri základe. Správny sed, dvíhanie vecí, zdravú chôdzu ani nespomínam.
Kým sa nevytvorí pohybový návyk, neupraví sa nerovnovážne zaťaženie svalov, nezlepší sa dýchanie nemôžeme sa baviť o zvíťazení nad nekonečnými bolesťami chrbta či tŕpnutia rúk.
Takže ak vám fyzioterapeut ukáže pár cvikov, odporúči brožúrku na precvičenie na doma, či pozve na skupinové cvičenie, myslí to s vami naozaj dobre. Aj ak vám odporúči nájsť si na seba aspoň dva tri krát v týždni čas a dvadsať minút si precvičiť.

Keby som všetko mala zhrnrúť obrazne a krátko, použijem poslednú dlhotrvajúcu zimu. Keď sedím doma celkom premrznutá najjednoduchším nápadom sa mi javí prehriať telo teplou sprchou. Pomôže. Okamžite. Asi na polhodinu, kým na mňa opäť doľahne zima ktorá prúdi bytom. To sú lieky.
Ďalšou skvelou možnosťou sa javí dobrý teplý slepačí vývar. Ale kým ho uvarím... Na druhej strane po najedení sa doslova zahrejem zvnútra a je mi fajn Nasledujúcu hodinu alebo dve. To sú naše procedúry.
Najlepším nápadom ale asi bude v byte zakúriť :-) Kým sa byt nahreje, potrvá to ale nejakú chvíľu. Kým sa tak stane, ja sa idem zahriať vývarom, čo mi ostal od včera a teším sa na teplé prebudenie do nového rána..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára