Predstavte si že máte doma 13-ročnú dcéru. Úlohy si si už spravila? znie klasická otázka. Nie, ale ja tu matiku aj tak nikdy nevyriešim! znie zase odpoveď. Samozrejme, že keď by sme navštívili izbu mladej slečny o pol dňa, bude pravdepodobne sedieť s ceruzkou zapichnutou za uchom a cez mobilnú aplikáciu zdieľať s kamarátmi aké je všetko neskutočne ťažké...
Prečo to spomínam? No, jednoducho preto, že sa s podobnou situáciou stretávam pomerne často. Akurát že nie vždy ide o slečnu a obvykle nemá 13 rokov. Aspoň raz za týždeň počujem "a ono mi to aj tak vôbec nepomôže"...
Teraz všetkým bez urážky, ale ak má niekto pocit, že ide každý deň na kliniku úplne zbytočne, tak zbytočne zaberá čas lekárov, fyzioterapeutov, sestričkin, svoj a ešte zaberá termín niekomu, komu by to mohlo pomôcť. Druhá vec, nie nadarmo sa tvrdí, že väčšina chorôb má pôvod najmä v hlave.
Toto bolo krásne zdokladované na príklade placebo efektu, neustále študovaného fenoménu. Pre tých, čo nevedia o čom je reč: sú dve skupiny ľudí, ktorých bolí hlava. Prvej skupine dáme skutočný paralen, druhej skupine len náhražku, tabletu, ktorá vyzerá rovnako, ale nemá absolútne žiadnu účinnú látku. V podstate je to akoby sme ich chceli liečiť cukríkom. Pritom nikdo nevie, že mu nebol podaný skutočný liek. Na výsledku je zaujímavé, že v druhej skupine je takmer rovnaký počet ľudí, ktorých bolesti prešli, ako v tej prvej. Čím to je?
Hovorím to stále a stále si aj za tým budem stáť, sila myšlienky a najmä sugescie je jedna z najväčších síl. A keď teda niekto očakáva, že mu bolesť prejde, lebo po tomto lieku vždy prešla, dokáže si sám navodiť v tele proces, ktorý bolesť utlmí. Podobne ako jogíni pri meditácii.
Žiaľ, tento efekt pôsobí aj opačne. Teda ak sa dopredu zmierite s tým, že bolesť nikdy neprejde predtým, ako vôbec niečo skúsite, tak môže robiť kto chce čo chce a aj lieky pomôžu len na veľmi krátky okamih.
Na vašom tele sa prejaví všetko, čo prežívate. Aj včerajšia hádka. Aj dnešný nepodarený obed. Aj to že nemyslíte na nič iné ako na ten nešťastný zub a to že máte budúci týždeň termín u zubára. Niekomu sa spraví vyrážka, niekto je nadmerne unavený, niekoho začne bolieť chrbát. A potom sa vyskytuje aj to, čo ja súkromne volám "korytnačí syndróm". Ak sa problémy začnú kopiť, človek sa snaží skryť podobne ako korytnačka do svojho panciera a doslova stiahne hlavu medzi ramená. To vedie k neustálemu napätiu svalov, stuhnutiu šije, zablokovaniu krčnej chrbtice... To bol len jeden konkrétny príklad, ako sa môže nálada odzrkadliť na zdraví, dalo by sa nájsť nekonečne veľa takýchto príkladov.
Čo som týmto všetkým vlastne chcela povedať? Skôr som chcela požiadať o spoluprácu a trpezlivosť. Tak ako som spomínala už v článku "Lieky, procedúry, pohyb" nepomôže vám jedna návšteva fyzioterapeuta, nevzdávajte sa hneď. A nevzdávajte sa ani dopredu kvôli tomu, že "ani bratrancovi to nepomohlo". Nechajte si čas a buďte otvorený pre túto možnosť predtým, ako si dohodnete termín operácie, či obstrekov.
A pokiaľ som vás predsa nepresvedčila a stojíte si za tým, že vám nepomôžeme, prosím, neunúvajte sa chodiť, po ulici kráča množstvo tých, ktorým to pomôže a ktorý čakajú na termín, ktorý zaberáte..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára