Toto sa začína meniť až s prvými pokusmi o státie, prvými krokmi a chôdzou samotnou. S narastajúcim zaťažovaním sa postupne prispôsobujúce sa členky najprv mierne poklesnú, čím ťahajú za sebou aj vyššie kĺby a kolená tak dočasne zmenia svoj tvar z „O“ na „X“, chodidlo môže pôsobiť plochým dojmom. Opäť sa netreba ľakať, klenba sa v tomto čase aktívnym zapájaním svalov pri chôdzi začína tvarovať, no do cca tretieho roku veku dieťaťa je vystlaná tukovou vrstvou, ktorej účelom je chrániť malú nohu. Opticky takto bude noha pôsobiť plochu ešte do predškolského veku, kedy sa začne tvarovať viditeľne.
Napriek tomu sa však dá aj bez prístrojov vidieť, pokiaľ sa chodidlo netvaruje správne. Akýmsi indikátorom plochej klenby môže byť postavenie piat, ktoré by mali ísť priamo pri rovnom stoji. Kríženie ich pomyselnej osi môže naznačovať, že niečo nie je úplne v poriadku.
Počas škôlkárskych rokov už nastáva definitívne odbúranie tukovej vrstvy chodidla, spevnenie členkov aj kolien a do školy by mali prváčikovia nastupovať s pekne tvarovaným chodidlom a rovnými kolenami.
A ešte pár slov k detským topánkam, keďže s prvými krokmi automaticky pribúda aj táto starosť.
Na začiatok len spomeniem, že ideálna, najprirodzenejšia a nenahraditeľná je chôdza naboso. Avšak chôdza naboso po nerovných povrchoch- tráve, kamienkoch, hline, piesku či machu. Táto forma chôdze nám bola daná generáciami vývoja ľudskej nohy a moderný človek ešte nemal dostatok času prispôsobiť sa betónu a neustálemu „zviazaniu“ topánkou.
Prvé krôčiky dieťaťa sa odohrávajú zväčša doma, keď sa drobec stavia popri nábytku. K tomuto pohybu nie je potrebné nasadzovať topánky, pokiaľ majú rodičia starosť, že je studená podlaha napr. je vhodné dať iba protišmykové ponožky alebo tzv. capačky. Neskôr, k noseniu von najmä, je vhodné zadovážiť topánky primeranej veľkosti. Treba dbať nielen na dĺžku chodidla a prirátať nadmerok (ideálne 1cm) ale aj na šírku chodidla. Každý výrobca používa iné šírky topánok a tak nie je možné, aby všetkým deťom „sedeli“ topánky jednej konkrétnej značky. Niektorí výrobcovia používajú viacero šírok topánky s rôznym značením danej rady, treba sa vždy informovať predajcov. Šírka topánky, najmä v oblasti prstov je dôležitá- a nielen pri detských topánkach- aby mali prsty dostatok priestoru na vejárovité rozloženie pri dopade, v opačnom prípade tlakom sami vytvárame nesprávny stereotyp stoja a chôdze a v neskoršom veku aj deformity nohy (napr. halux valgus- vbočený palec). Ďalej je vhodné, aby mala topánka ohybnú podrážku pre správne odvíjanie chodidla. V istom období sa preferovala pre správnu chôdzu tzv. pevná obuv, kde ale často bola práve podrážka tvrdá, dieťa akoby kráčalo v lyžiarskych topánkach, čím nemalo možnosť odvíjať chodidlo a tak si správne tvarovať klenbu tak potrebnú pre odpruženie. Ďalej by mala detská topánka mať uzavretú špicu (kvôli nakopávaniu hlavne pri chodcoch- začiatočníkoch, ktorí nedvíhajú nohy dostatočne od zeme) a pevný opätok. Tu si netreba mýliť opätok s podpätkom- podpätky samozrejme na detskú nohu nepatria. Opätok naproti tomu je prešitá časť topánky za pätou, pevný opätok pomáha udržať členkové kĺby proti prepadaniu fixáciou päty a tým nepovolí padnutiu klenby.
Na záver len k moderným topánkam- maminky sú internetom a inými maminkami zoznamované s tzv. barefoot obuvou. Tieto topánky sa pritom odvolávajú práve na to, že najprirodzenejšia je chôdza naboso a tieto topánočky bez pevných švov, s mäkkou koženou podrážkou napomáhajú aj v modernej dobe sa tomuto typu chôdze priblížiť čo najlepšie. Treba si ale uvedomiť že jednak naboso je jedine naboso a každá ďalšia vrstva medzi zemou a nohou je možná šmyková plocha navyše, k čomu voľné prešívanie týchto topánok len prispieva. Druhak táto forma chôdze nie je vhodná na rovné plochy, akými sú betónové chodníky dnešných miest, kde nie sú žiadne stimuly pre chodidlo dieťaťa. Takisto otvorené špice pri hociakom type obuvi len nabádajú k zakopávaniu. A v neposlednom rade pevný opätok- stretám sa s názorom, že nie je vhodný, lebo nahrádza svaly nohy a dieťa nemá takto možnosť posilniť si vlastné svaly klenby- treba si uvedomiť, že začiatok chôdze je pre tak malé nožičky unavujúci, preto prirodzene drobci striedavo chvíľu behajú, chvíľu sedia, váľajú sa, hrajú poležiačky a jednoducho striedajú všetky možné polohy a akcie, aby posilňovali svaly svojho tela rovnomerne bez následnej únavy. Umožníme im toto počas vychádzky do parku? Pre chodca začiatočníka znamená povedzme 20minútová prechádzka to isté, čo pre dospelého človeka priemerná túra v Tatrách- pri ktorej si obúva pevnú obuv, aby sa mu po následnej únave cestou späť dalo pohodlne zísť. Ak by si takto nohu nespevnil, bude mať druhý deň svalovicu ale najmä v daný deň pri pretrvávajúcej záťaži pri návrate na chatu tieto oslabene preťažené svaly nevládzu plniť svoju funkciu a nechajú nohu takpovediac padať. V prípade detskej nohy takto oslabené svaly nechajú padať formujúcu sa klenbu a členky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára