Sedí, stojí, chodí... Ako sa vyvíja dieťa?

V dnešnej dobe je pomerne veľkým zlom práve internet, ktorý mal byť v prvom rade nápomocný pre získavanie informácií. Najmä tam a vďaka nemu môžeme pozorovať „súťaženie“ maminiek, ktorá má šikovnejšie dieťa. Ktoré skôr sedí, lozí a najmä chodí. Tak sa začína znovaobjavovať tzv. napomáhanie vo vývoji, ktoré sa kedysi považovalo za správne, no dnešnými lekármi a terapeutmi je považované za prekonané. Každé dieťa ma svoje tempo a pokiaľ toto tempo nie je chorobne pomalé, treba mu ponechať čas, tu totiž platí, že kvantita je viac ako kvalita a nie je dôležité kedy, ale ako ten ktorý pohyb vykoná.. Ako teda správne odhadnúť, kedy je vývoj dieťaťa ešte v norme a kedy už nie?

Malé bábätko sa narodí prakticky nevidiace a v prvých týždňoch sa pohybuje na pohľad chaoticky.  V polohe na chrbte nemá istotu, nevie zaujať stabilnú polohu, lepšie je to v polohe na brušku, kde má hlavičku otočenú nabok, ruky skrčené pri sebe a ritku mierne nad podložkou. Na rukách je ešte silný úchopový reflex a dieťatko drží ruky v päsť. Postupne v prvom mesiaci sa začínajú ruky a nohy uvoľnovať a dieťa môže otáčať hlavičku do strán za zvukom či svetlom. I tu sa už dá všímať, či hlávku otáča na obe strany rovnako, či nie je úklon na niektorú stranu silnejší.

Počas druhého mesiaca sa v polohe na brušku panva uvoľní, padne k podložke a dieťatko tak môže začať dvíhať hlavičku. Mnoho matiek má dojem, že „pásť koníčky“ musí už mesačné dieťa- tu začína sledovanie a ponáhľanie vývoja, hoci je táto predstava mylná. V treťom mesiaci dochádza k prvej symetrickej opore o lakte, kedy sa dieťatko nadvihne v opore na lakťoch, vzpriami sa do spodnej hrudnej chrbtice a dokáže tak v tejto polohe izolovane otáčať hlavu. Čo je ale dôležité, v tejto fáze už má päste uvoľnené, aby sa vedelo správne oprieť.Tiež si treba všímať, či sa opiera o oba lakte rovnako, či niektorý nie je viac vpredu.  Na chrbte zas už dokáže držať nohy v pravom uhle nad podložkou, kedže brušné svaly sa postupne posilňujú, opiera sa medzi lopatkami. Čiže už tuná badáme zapájanie brušných svalov vo výraznejšom merítku a tieto svaly sú potom dôležité pre správne sedenie i stoj a teda chôdzu samotnú.

4,5 mesačné dieťa už dokáže na brušku oprieť si nôžku o zohnuté kolienko a tak si zobrať hračku zboku, na chrbte sa načahuje za hračkami aj cez stred tela. Treba pozorovať, či sa tatko pri načahovaní za hračkami udrží, či sa neprevalí cez nos na zem.  Taktiež si na chrbte takzvane objavuje svoje nohy, hrá sa s nimi a pchá si ich do úst. Tak si posilní brušné svaly dostatočne natoľko, aby si v piatom mesiaci dokázalo držať na chrbátiku hračky obojručne a držalo nohy zdvihnuté.

6ty mesiac je ozaj prelomový, ale nie preto, že dieťa by si malo samo sadnúť, ako sa mnoho maminiek nazdáva pri porovnávaní svojich ratolestí na internetových fórach. V tomto čase sa má dieťatko otáčať z chrbta na bruško. V 7mom mesiaci sa potom dokáže udržať na boku v tzv plážovej polohe s nastrčenou nohou čo zas následne vedie ku schopnosti v 8mom mesiaci objavovať svet nad podložkou a teda sa cez túto bočnú polohu dostať do šikmého sedu. Toto je veľmi dôležité, zdravé dieťatko sa nikdy neposadí priamym posadením cez rovinu tela ale vždy do kríža kde zapína šikmé brušné svaly a posilňuje ich tak ďalej pre správny sed, stoj a chôdzu.

Deti si okrem šikmého sedu, ktorý nastupuje ako prvý, môžu sadať aj z polohy na štyroch, ked sa prehupnú do sedu cez jednu nohu. K samostatnému sedu bez opory chýba už len krôčik a ten nastupuje najneskôr do desiateho mesiaca veku dieťaťa. V tomto období so samostatným sedom prichádza obdobie lezenia, štvronožkovania. Pri prvých pokusoch o štvronoženie, ale aj už pri plazení sú ešte ruky silnejšie ako nohy a tak mnoho detí najprv cúva dozadu. Asi pätina detí dokonca prirodzene neštvornoží, ale sa iba točia ako hodiny a rúčkujú, no tieto deti by sme mali potom posmeľovať ku aktivitám na štyroch formou hry, nakoľko táto poloha je veľmi dôležitá pre zastabilizovanie lopatiek, ramien a i brušných svalov pre vytvorenie pevného svalového korzetu pre stoj a chôdzu. Pri lození je tiež dôležité, aby dieťa striedalo ruky i nohy a aby sa nepohupovalo po kolenách ako zajac, aby sa prílišne nekývalo do strán a aby bol trup pekne rovno a nie v bruchu preliačený smerom dole alebo nabok.

Vo svojich 10 mesiacoch je takto dieťa pripravene na postavenie sa pri nábytku, postupne začína chodiť bokom okolo stolíka či pohovky, pričom v tomto období je normálne keď sa stavia na špičky. Je to potrebou dočiahnuť na veci, ktoré sú zväčša vyššie ako ono samo. O mesiac neskôr je už pripravené pustiť sa do priestoru a skúsiť prvý samostatný krok, pričom rovnováhu udržiava zodvihnutými rukami. O samostatnej chôdzi hovoríme až keď dieťa chodí po vlastných, dokáže sa zastaviť v priestore a opätovne rozbehnúť. Na tento finálny úkon má pritom čas do svojich 18tich mesiacov.

Dnes majú naproti všetkému spomínanému mnohé maminy predstavu vytvorenú najmä sociálnymi sieťami a rôznymi fórami, že dieťa musí v pol roku sedieť a v roku chodiť a aby to ich dieťa nezaostávalo, dopomáhajú mu v tom. Pritom je to najhoršie čo môžu urobiť- napríklad pasívnym posádzaním dieťaťa preskočíme mnoho predchádzajúcich období a dieťa tak nedostane príležitosť dostatočne si vytrénovať svaly brucha či chrbta na vlastnú chôdzu. K tej neskôr síce dôjde, ale často tieto detí majú zlé nastupovanie, slabé brucho, ploché nohy, kolená do X či predozadnú skoliózu. Takisto postavovaním za ruky či rôznymi chodítkami sa preťažuju iné skupiny svalov, často deti nedosiahnu poriadne na vlastné chodidlá, kedže sú „ťahané vzduchom“ a špičkovaním si tak vytvárajú nesprávnu chôdzu. To isté platí aj keď naopak, majú takúto chôdzu nastavenú nízko a sú tak nútené mať pokrčené nôžky...