Nosenie detí- áno, či nie?

Možno je to tým, že sama som mamou a sama rada nosím svoje dieťa v šatke pri mne, možno je to naozaj tak veľmi diskutované. Faktom je, že sa ma stále viac známych pýta, či ako fyzioterapeutka nosenie schvaľujem, či viem, že niektorí moji kolegovia to mamičkám zakazujú a podobne. Takže môj pohľad.

Vec jedna: veď ešte neudrží hlavičku...
Nie neudrží, minimálne prvý mesiac. Ja som malého začala nosiť, keď mal tri mesiace, lebo som si nebola istá. Odborníčky-poradkyne nosenia (blízke materské centrum určite s nejakou spolupracuje) ale vedia presne naviesť, ako bábätku hlavičku fixovať tak,aby nepadala a aby bola v správnej polohe, tj. aby sa opierala o matkine prsia, čiže nič horšie, ako keď si mamina malé vezme k sebe do náručia. Keď si ale nie je maminka istá, nič sa nestane ak počká ;-)

Druhé: preťažuje si chrbticu, nemá čo robiť vertikálne kým nesedí...
Nie, nepreťaží. Ak je v šatke/nosiči správne. Keď sa bábo narodí, nemá ešte dvojité zakrivenie chrbtice ako dospelý človek, ale začína prvým zakrivením celej chrbtice do tvaru písmena "C". To je plne splnené, ak je čelom k maminke takpovediac ovinuté okolo jej hrudníka. Zároveň musí mať podsadený zadoček, aby oblúk nekončil v krížoch, ale až kostrčou. Preto tiež nie je vhodné maličké deti dávať tvárou do sveta, akokoľvek vzniká pocit, že bábo potrebuje vidieť. Vidí primerane (a určite viac ako oblohu z kočíka ;-) ) Tvárou do sveta je ale otočené presne naopak, čiže do záklonu..

Posledné, čo ma dosť prekvapilo počuť: má príliš naširoko nožičky a to nie je vhodné.
Toto som dokonca počula od zdravotnej sestry. Ba čo viac, v jednej z pôrodníc sa odporúča nebaliť "na široko". Troška anatómie bedrového kĺbu: bedrová kosť nie je tyč, ktorá nasadá priamo do jamky, ale má tzv. krčok (áno, to je tá tenučká časť, ktorá sa v zime láme starším ľuďom) a ten tvorí tupý uhol, pod ktorým stehená kosť prilieha k panve. Takže v samotnej prirodzene uvoľnenej polohe sú nožičky mierne od seba a nie tesne spolu. Ono to široké balenie malo svoj dôvod ;-) Čiže keď je dieťatko správne naviazané v šatke s nôžkami okolo maminy, vlastne si nahrádza tento starý dobrý preventívny spôsob plienkovania, ktorý držal kĺby v prirodzenejšej polohe (aj dnes sa chodí s novorodencami na preventívnu kontrolu k ortopédovi a kontroluje sa správny vývoj kĺbikov).

Takže môj pohľad? Na nosení nevidím nič zlé. Samozrejme za predpokladu že dieťatko nie je naviazané 24/7 a má aj dostatok priestoru na rozvoj pohybu na zemi (dvíhanie hlavičky, otáčanie, plazenie atď).

Len prosím, tento článok nemá slúžiť ako zbrojenie proti kočíkom. Na tých tiež nevidím nič zlé. Treba sa riadiť svojím pocitom. Keď sa na nosenie necítite, nenúťte sa. Keď ho potrebujete- nenechajte si ho vyhovoriť (okrem prípadov kedy to naozaj zdravotný stav dieťatka nedovolí) ;-)

Syndróm karpálneho tunela

Veľmi častá diagnóza, najmä v dnešnej dobe. Vďaka počítačom. Čo to teda je, prečo to je a čo s tým ďalej?
V prvom rade, aj keď bolesť sa prejavuje v na ruke, resp. hlavne v prstoch, o syndróme karpálneho tunela (SKT) sa bavíme v súvislosti so zápästím. Zápästie totiž nie je jedna kosť, ale osem. A tie su na sebe dokonale naukladané. No, nie až tak dokonale ako kamene starovekých pyramíd- medzi tieto kostičky sa vlezie viac ako tenký papier. Dokonca sa medzi ne vlezú cievy a nervy ktoré pokračujú ďalej do ruky a prstov. Ich počet a spôsob uloženia umožní pohyb v zápästí a obratnosť ktorú v rukách máme.
Kde teda vzniká problém? Alebo skôr problémy, lebo ich môže byť hneď niekoľko:
Artritída alebo iné zápalové ochorenia kĺbov, keď sa drobné kostičky deformujú a priestor pre nervy sa zužuje.
Opuchy a zápaly, keď dôjde k útlaku na tieto malé tunely vonkajším tkanivom a tekutinou opuchu.
Spomínané preťaženie svalov a šliach z práce s PC či telefónom, keď na kanálik tieto stuhnuté svaly a šľachy nepríjmne tlačia.
A v neposlednej rade nezabudnime na problémy spojené s krčnou chrbticou, keď podráždené koreňové nervy menia napätie svalov a postavenie zápästia a ruky.Vtedy treba riešiť primárny problém a teda chrbát..
Najčastejšie dochádza prave k útlaku kanálika na palcovej strane ruky- SKT (ono to má svoju logiku, keďže palec používame asi najviac..) Prejavom sú potom bolesti a tŕpnutie hlavne palca, ukazováka prípadne prostredníka, niekedy prenesené dlaňou až k samotnému zápästiu. Bolesti sa objavujú najmä v noci, ale ani denné tŕpnutie nie je výnimočné. Žiaľ, na základe opisu bolestí a ťažkostí sa dá táto diagnóza len predpokladať. Celkom dobrý test je skúsiť spraviť rukami "mlynček"- ak niektorý palec zaostáva, prípadne sa tento úkon vôbec nedá urobiť, je veľká pravdepodobnosť že ide naozaj o SKT. Stopercentne to ale môže potvrdiť EMG alebo rontgen.
Liečba pozostáva z niekoľkých možností: návšteva rehabilitačného oddelenia, kde sa podajú rôzne procedúry podľa stavu, obstreky u lekára, alebo až operácia..
Je ale pár vecí, ktoré môžete i v rámci prevencie urobiť doma:
Správne si nastavte výšku stoličky k počítaču a na klávesnici vytiahnite tie nožičky, čo má schované vzadu ;-) Zápästia tak budú v prirodzenejšej polohe a nebudú sa presilovať tuhým držaním.
Dokúpte si k myške podložku s gélovým vankúšikom pod zápastie- odľahčíte tak drobné šľachy a svaly aspon troška.
Vynikajúca vec je "ježko loptička". Dá sa ľahko zohnať v zdravotníckych potrebách. Netreba nič špeciálne, len si ju gúľať medzi rukami či po stole pomocou dlane a zápästia. Výstupky jemne premasírujú a teda zlepšia prekrvenie v rukách. A kde je lepšie prekrvenie je ľahšia regenerácia.
A na záver tri jednoduché cviky na ponaťahovanie unavených rúk:
1. ruky natiahnite vystreté pred sebou. S nádychom zavrite v päsť, s výdychom vystrite prsty čím viac.
2. opäť natiahnuté vystreté ruky, teraz ale s nádychom vystreté prsty ťahajte smerom hore (akoby zápästie dozadu) a pri výdychu naspäť aby smerovali vystreté rpsty do diaľky pred vás.
3. pre veľký úspech opäť natiahnuté ruky pred sebou :-) Teraz ale pôjdu prsty s nádychom tak, aby smerovali dole a pri výdychu opäť vrátime do základnej polohy. Každý cvik zopakujte päť krát hocikedy máte tri minútky čas.

Chrbtica- kopa stavcov, alebo jedna reťaz?

"Naozaj myslíte, že to môže byť z krčnej chrbtice? Veď ja mám posunutú platničku až pri krížoch!"

"Ja len neviem, prečo ma bolia bedrá, keď mi tvrdíte, že zle dýcham.."

"To akože preto, že som ako malá spadla na zadok, ma teraz bolieva hlava?"

"Prekvapuje ma, že dcéra má takú rozsiahlu skoliózu, od C5 až po L2.."

A mnoho mnoho ďalších prekvapených a čiastotčne vystrašených viet. Priveľa ľudí svoje telo doslova kúskuje, chrbticu dávno nevnímame ako celok, ale ako jednotlivé stavce. Pritom v celom našom tele všetko so všetkým dokonale súvisí, stačí jedna malá chybička, jediné zaváhanie a celý mechanizmus sa začína sypať. Chrbát nie je v tomto smere nijak výnimočný..

Ako teda tá naša chrbtica vyzerá? No, veľmi zjednodušene je to 33 až 34 stavcov (posledné sú zrastené do kostrčovej kosti a počet sa líši človek k človeku). Tieto tvoria akýsi "kanál" s dvojitým esovitým zakrivením (ako keď sa napíšu dve písmená "S" pod sebou). Týmto kanálom prechádza miecha, z ktorej cez malé otvory v medzistavcových otvoroch vybiehajú do celého tela zväzky nervov. To je presne ten dôvod, prečo sú bolesti rúk či nôh spôsobené problémom chrbtice. Keď dôjde hocijakým spôsobom k posunu stavcov, tieto malé otvory sa ešte zmenšia a tým nastáva tlak na nervový zväzok. Tým sa ovplyvňuje nielen vnímanie bolesti v tej- ktorej končatine, ale aj napätie svalov či prúdenie krvi a výživa takto postihnutej časti. Stále sa ale rozprávame o posune jedného miesta a dôsledkoch na telo. Aký ale je dôsledok v rámci chrbtice? Brügger krásnym spôsobom vystihol tento problém, keď použil model ozubených kolies. Teda si predstavte v jednotlivých záhyboch (áno, to sú tie esovité zakrivenia, ktoré sme spomenuli vyššie) ozubené kolieska, jedno dokonale zapadajúce do druhého. Keď došlo k posunu jedného jediného stavca, či už skoliózou, alebo opotrebovaním, alebo hoci len pri páde, jedno koliesko sa vlastne pootočilo. Automaticky sa jeho zub sekne so zubom kolieska nižšie a otočí ho a to zas posunie ďalšie... A tak sa problém prenáša v rámci chrbta smerom hore aj smerom dole. 

Reťaz je iba taká silná, ako je jej najslabší článok. Výstižné, krásne a pritom jednoduché. Preto netreba panikáriť, ak sa pri prvotnej diagnóze začne črtať ďalšia o niečo nižšie či vyššie v rámci chrbta. Potrebné je nájsť zdrojový problém a ten riešiť. Rovnakým systémom ozubených kolies sa potom aj úprava prenesie na ostatné časti. Len netreba čakať pridlho, aby tie kolieska nezačali hrdzavieť.

Nie je toho veľa?

Práve ma oslovila známa so žiadosťou o názor. Podotýkam, že dotyčná je sama zdravotná sestra s vysokoškolský vzdelaním a praxou, nejde teda o laika, ktorý sa len prieči liečbe.
Problém znel približne takto: rodinný príbuzný šiel po dlhej dobe k lekárovi kvôli bolestiam chrbta a nôh. Záver lekára: LIS. Liečba: 10 dní injekčne antireumatiká a analgetiká, okrem toho antireumatiká a analgetiká v tabletkách plus myorelaxancia a okamžité začatie rehabilitácie...
Priznám sa, moja prvá reakcia bola: To vážne?! LIS je skratka pre "lumboischiadický syndróm" a teda dosť všeobecne bolesti spodnej časti chrbta. Nespomínala žiadnu herniu, či protrúziu (vyklenutie alebo prasknutie medzistavcovej platničky). Zato liečba mi pripadá skoro ako predpríprava na operáciu...
Svoj názor na myorelaxanciá som spomínala už v minulosti. Čo ďalšie neviem pochopiť je kobinácia liekov s rovnakým účinkom (antireumatiká a analgetiká) v injekčnej a tabletkovej forme. Ak pacientka predtým nič nebrala, obávala by som sa predávkovania. Nehovoriac o tom, že keď hneď na začiatku liečby nasadíme tie najťažšie kalibre, a tie nezaberú, čo potom? Ach áno, ešte nám ostáva možnosť dvojnásobnej dávky rovno v infúziách..
Ale povedzme, že to sú len moje názory na lieky. Že to je len moja obava, že zo skúsenosti viem, ako funguje farmaceutické lobby a preto nedôverujem veľkému množstvu a kombináciám. Kvôli čomu som ale začala celé toto rozpisovať je nasadená okamžitá rehabilitácia..
Dávam do pléna otázku: aký si myslíte že môže mať účinok rehabilitácia v prípade, že prekrýva množstvo liekov? Keď je pacient tlmený a nevie spolupracovať s fyzioterapeutom, lebo jednoducho necíti, či bolesti ustupujú, alebo sa zhoršujú? Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým v takomto prípade rehabilitácie nezabrali, ale my naozaj nie sme schopní vydedukovať, ako sa asi bude telo správať keď nebude pod vplyvom liekov. Keď nám vy neviete povedať, či sú bolesti v sede, v ľahu alebo počas chôdze, aký majú charakter a ako sa ten charakter mení, my to inak nezistíme. A práve podľa charakteru bolesti sa dá usudzovať, či rehabilitácia zaberá alebo vôbec. Ďalšia vec: keď pacient berie lieky na uvoľnenie svalov, ako mu na to máme dávať neinvazívne procedúry (magnet, ultrazvuk, rebox...) bez obavy, že vlastne ublížime, lebo sa tie účinky v konečnom dôsledku prekombinujú? A keď by sa aj uvažovalo o ionoforéze (transkutánnom, čiže vpriamením cez kožu, spôsobe podania analgetík pomocou elektrického prúdu priamo v mieste bolesti) asi by som sa obávala predávkovania pri množstve iných liekov od bolesti...
A tak často dochádza k prípadom, že kým pacient ukončí rehabilitáciu, lieky mu pomôžu od bolesti a cíti sa fajn, tak ich lekár "okreše" alebo úplne vysadí. Bolesti sa dostavia v plnom prúde späť, na ďaľšiu rehabilitáciu je z poisťovne nárok až po určitom čase, tá predošlá nemala ako pomôcť a ubolený človek ostáva buď sám so svojou bolesťou, alebo sa vráti k lekárovi po novú náruč liečív, na ktoré sa pomaly stáva odkázaný...
Ja vám rozumiem. Ja viem, že sa do "tých doktorských čarbaníc a pojmov" nevyznáte. A viem aj, že v niektorých okresoch nášho štátu nie je veľmi na výber ku akému lekárovi sa uráčim. Ale ak sa vám niekedy zdá, že je toho odrazu príliš veľa, skúste aspoň konzultovať iného odborníka, či je naozaj nutné začať tak zostra. či je práve váš stav ten zanedbaný a problematický a vyžaduje tak rázne zakročenie, alebo sa dá začať pomalšie.

A poznámka "pod čiarou": ak ste nereagovali na to, že vás bolí chrbát niekoľko mesiacov, prípadne rokov, nečakajte, že na rehabilitácii majú čarovný prútik, ktorý vyrieši problém za tri dni. Ak sa rieši to, čo problém zapríčinilo, a nie len prejav, chce to trošku viac času a trpezlivosti ;-)

Rebox- čarovná škatuľka?

Každý jeden pacient neveriacky krúti hlavou, ked vidí malú krabičku, ktorú udržím jednou rukou blížiac sa k nemu. O to viacej,  keď ucíti zopár "bodnutí" a o dve minúty je po všetkom.
 "A to mi má akože pomôcť?"
Akože áno. Teda naozaj. Ale ja sa vôbec nečudujem tým neveriacim pohľadom. Priznávam, že keď som videla tento prístroj prvýkrát ja, tiež som si myslela, že mi predstavujú ukážkovú hovadinu placebo efektu.
O to viac ma prekvapilo, že to naozaj funguje. Odskúšané osobne. A čo teda vlastne táto krabička s dvomi paličkami robí?
V poslednom čase sa čím ďalej viac skloňuje slovné spojenie "odkyslenie organizmu". No a práve toto rebox dokáže, avšak len lokálne. Pri prekyslení konrétnej oblasti môže dôjsť k zhoršenému prekrveniu a spazmu svalov. Najčastejšie si potom všetci sťažujeme na stuhnutý krk, ale aj opuchy po zlomenine, či bolesti pri narazenom ramene po fajnovom páde môžeme spájať s problémom lokálneho prekyslenia.
Rebox pomocou obdĺžnikových prúdov napomáha tvorbe alkalických látok v tkanivách interakciou prúdu s ošetrovaným tkanivom v katódovom priestore. Po styku s touto katódou, ktorá pripomína ihlu, dôjde k elektrolýze medzibunkovej tekutiny a následne k alkalizácii tkaniva. Zlepší sa prekrvenie danej oblasti, čo sa prejaví v mnohých prípadoch okamžitým začervenaním kože.
Skrátene, podtrhnute, ak sa najbližšie vyberiete k fyzioterapeutovi s bolesťami, či opuchom, a on vás "odbaví" dvojminútovou procedúrou, pri ktorej máte pocit, že vás len obpichal tenkou ihlou, neodsudzujte hneď. Skúste prísť aj druhý krát. Vedzte, že nejde o amatéra, čo sa hrá na akupunkturistu a táto malá čarovná krabička nie je len šamanský výmysel, ale plnohodnotná procedúra rehabilitačného oddelenia ;-)

Keď lieky škodia

Akurát čítam príspevok na stránke vysetrenie.zoznam.sk , kde sa spomína liečivo "Myolastan". Zarazila som sa najmä kvôli tomu, že viem, že spoločne s "Dorsiflex" sú to najčastejšie podávané myorelaxanciá. Aspoň podľa toho, aké lieky mi spomínajú pacienti pri návšteve, a že nám ich prejde oddelením denne aj 80.
Tu je link kde sa spomínajú nejaké zistenia o danom lieku: http://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1348187/Pacienti--pozor--Registracia-tychto-liekov-by-mala-byt-pozastavena 
Ja naozaj nepoviem nič v prípade spastických syndrómov, kde celkové zvýšenie napätia svalstva vychádza z centrály nervovej sústavy a ťažko iným spôsobom zmeniť stuhlosť celého tela. Poďme sa ale troška porozprávať o väčšine pacientov "odkázaných" na myorelaxancia.
Zväčša ide o zvýšenie napätie vybraných svalov. "Mám stuhnutý krk." "Bolia ma kríže, také napätie." "Cítim tlak v ramenách, isto to ide z toho krku." Toť najčastejšie problémy. A nie nadarmo sa dookola spomínajú kríže, bedrá, krk a ramená. Ono z hľadiska mnohých členení sa dajú naše svaly rozdeliť do dvoch skupín. V našom prípade sa bavíme o svaloch s tendenciou k ochabovaniu/skracovaniu. A vzájomne sa na ľudskom tele dopĺňajú a striedajú, čím vytvárajú "skrížené syndrómy". Tak napríklad ramená a krk- ak sa človek nehýbe, tak holt mu budú svaly chrbta, konkrétne tie pod lopatkami slabnúť. Lopatky ale nejakým spôsobom musia byť fixované na mieste- telo si toto kompenzuje zvyšovaním napätia svalov nad lopatkami- áno, plecia a krk. Rozumieme?
Tým sme sa dostali bližšie k jadru problému- ono, kým sa neposilnia oslabené svaly, tie so zvýšeným napätím nemajú dôvod povoliť. A môžeme papať piluliek koľko chceme, tie majú dočasný efekt. A ako bonus- tie pilulky pôsobia na všetky svaly tela- nielen na tie potrebné, takže v konečnom dôsledku ešte stupňujú problém.
Takže otázka znie- oplatí sa pchať do seba napríklad spomínaný Myolastan? Pri možných vedľajších účinkoch tetrazepamu? Neodporúča sa prerušiť liečbu bez konzultácie s lekárom- ale žiaľ, moja skúsenosť vraví, že mnohé lekárske odporúčania sa odvíjajú od sľubov reprezentatov farmaceutických firiem.
Nehovorím, že sa treba na lekárske odporúčanie rovno vykašlať, samozrejme ako som spomínala pri spastických syndrómoch napr. u DMO je celotelové zvýšenie napätie a iná možnosť nie je, ale troška popremýšlať, či naozaj nie je aj iná možnosť, než sa pristúpi k farmakologickej liečbe bolesti...

Hypermobilita

Minulý týždeň ma zaujala správa od známej, ktorá sa tiež venuje fyzioterapii. Na jednom z portálov so zdravotníckym fórom našla zaujímavú otázku. Presne si ju nepamätám, ale zbežne to bolo niečo v tomto štýle: "Dobrý deň, prosím vás, som strašne ohybná, dám si kludne nohy za hlavu bez problému, vraj sa to volá hypermobilita. Viete mi niekto odporučiť dobrého ortopéda, ktorý sa venuje takýmto operáciám? Máme to v rodine a pri pôrode u žien došlo k rozchodu bedier a panvových kostí, tak nechcem lekára, čo mi odporučí potrat, takých som už stretla, ale nech mi to zoperujú.."
Fúha, pomyslela som si v prvom momente a musela som si preposlanú správu ešte raz prečítať, aby som sa uistila že čítam správne.
Áno, hypermobilita je naozaj diagnóza, označuje zväčšenú pohyblivosť kĺbov- to sú presne tí ľudia, ktorí dajú nohu za hlavu, dotknú sa palcom predlaktia či položia celé dlane na zem pričom stoja s vystretými nohami. Nikdy som však nepočula o tom, že by sa malo pristupovať k operačnému riešeniu a už vôbec nie, že by niekto odporúčal žene ísť na potrat len aby sa vyhla popôrodným komplikáciám. A naozaj by ma veľmi zaujímalo, kde sa osoba z tohto fóra stretla s takýmto prístupom.
Skúsme cez prirovnania: Keď vám odpadáva kľučka na dverách s každým dovretím dverí, čo spravíte? Ja vezmem skrutkovač a podoťahujem, čo treba, nemyslím, že je potrebné meniť hneď celé dvere. Hypermobilita pracuje na podobnom princípe. Ochabnuté svaly a ich úpony len veľmi ťažko udržia uvoľnený kĺb na svojom mieste, takže treba len nájsť vhodné cvičenie. Pozrieť v okolí kurz jogy, pilates alebo posilňovňu s osobným trénerom, poprípade zájsť na rehabilitačné a vyžiadať si inštruktáž podľa toho, ktoré kĺby máte hypermobilné.
Ono práve ak sa zanedbá táto časť, čiže pevné ale elastické svaly, šľachy a úpony, dôsledky si už môžu vyžiadať ono spomínané operačné riešenie. Známa "prasknutá platnička" je často práve dôsledkom slabých svalov, hypermobility a prípadne zlého sedu či postoja. Alebo operácia kolien po "obdratých a opotrebovaných" meniskoch (meniskus- chrupavka v kolennom kĺbe). A veľmi často takéto problémy doliehajú na profesionálnych športovcov, ktorí si nadmernú ohybnosť vypestovali (napríklad gymnastikou) práve v momente, keď športovať prestanú.
Takže aj tu stále platí "pohyb, pohyb, pohyb" -napríklad venovať si polhodinku v čase reklám  televízneho vysielania, verím, že prerušovanie večerného programu vám dopraje aj viac času ;-)